Knižka Vianočné útočisko pekne pokračuje a ja dnes prinášam nový úryvok z nej – tentokrát o tom, keď jedno dieťa robí zle inému (ale vysvetlenie sa týka aj dospelých, predovšetkým “puknutých pováh”, ktoré zakladajú svoju úžasnosť na tom, že sa im podarí zosmiešniť alebo ohovoriť niekoho iného):

Gesa sa prebrodila snehom k Paťkovi. Zľahka ho objala okolo ramien.

“Teraz sa na mne všetci smejú – a to sú moji kamaráti, nie jej!” vybuchol a ukrivdene rozkopol návej. “Nie som hlúpy! A nie som ani babrák!”

“Nie, to veru nie si, Paťko,” potvrdila.

“Tak prečo o mne také vypráva?!”

“Preto, že si iný ako Klaudinka a jej mama; nie si obyčajný. Vieš, obyčajní ľudia sú naučení tváriť sa, potláčať svoju zlosť alebo nadšenie, snažia sa nastaviť na to, čo od nich očakávajú iní. Je to, akoby nosili so sebou stále výkladnú skriňu a do tej napchali tie najkrajšie kúsky zo seba a tie menej pekné skrývali v sklade, aby ich ostatní nevideli. Ty taký nie si; netváriš sa. Nikdy si sa to nenaučil. A Klaudinka to zistila a teraz ťa cez to ovláda. Ona sa ti posmieva a ty vybuchneš, lebo to cítiš ako hanbu alebo krivdu.”

Zastal a vzdorovito na ňu zagánil. “Ona sa mi nemá čo posmievať! Sama je babravá a hlúpa!”

“Možno je a možno nie je… To nie je podstatné. Vieš, čo je podstatné? Že keď sa na ňu nahneváš, tak jej tým dodávaš na dôležitosti. Všímaš si ju a jej hlúpe reči. A jej stačí tresnúť hocijakú kravinu, trebárs aj čisté klamstvo – a ty vybuchneš. Ona ťa vie naštartovať tým, čo hovorí.”

“Tak nech to nehovorí!”

“Lenže, Paťko, ona to nehovorí preto, že sa tak rozhodla, ale preto, že nevie inak.”

“To nie je pravda!” škriepil sa, ale oči už mal veľké a zvedavé a tvárička sa mu prestala žalobne kriviť. “Mohla byť aj ticho!”

“Nemohla, Paťko… To je to, že nemohla. Klaudinka sa totiž cíti malá a bezvýznamná a aby sa cítila väčšia a dôležitejšia, hovorí ľuďom somariny, aby ich nahnevala a donútila protestovať a obhajovať sa… Tým získava moc nad nimi. Ona niečo špitne a ty vyletíš. Ona vyzerá ako slušné dievčatko, kým ty ako neznášanlivec, ktorý je všetkým na smiech – hoci Klaudinka luhala a ty si len chcel povedať svoju pravdu. Ale vieš, Klaudinku neprekričíš. Klaudinka hovorí ľahšie a rýchlejšie a ozdobnejšie ako ty. Môžeš urobiť len jedno – a to jej urobí nesmierne zle – môžeš si ju len nevšímať a tváriť sa, akoby o tebe nebola nič povedala. Ak si jej reči prestaneš všímať a neutiahneš sa od ostatných, zažijú ťa takého, aký naozaj si, a Klaudinkine klamstvá prestanú vyzerať ako pravda. Rozumieš mi? Potrebuješ sa na Klaudinku a jej blbé kecy vykašlať.”

“Ale ako?”

“No napríklad, ak ti niečo škaredé povie, povieš jej len ‘dobre’ a budeš si robiť ďalej to svoje, ako keby bola vzduch. Keď do teba bude strkať, jednoducho odídeš o kúsok ďalej a budeš si robiť svoje, ako keby bola vzduch. Keď o tebe bude rozprávať iným, aký zlý si, pozrieš na ňu, usmeješ sa, spýtaš sa ‘myslíš?’ a pôjdeš si ďalej robiť svoje, ako keby bola vzduch. Klaudinka pre teba musí byť tak bezvýznamná ako kameň na ceste. Musíš si ju prestať všímať, tým jej vezmeš moc.”

“Musím?”

Usmiala sa: “Nie, nemusíš. Chceš, aby bola nedôležitá – a preto ju takou v svojich očiach urobíš. Ak chceš, predstav si ju ako ukričaného strakatého papagája. Čokoľvek povie, ty vidíš papagája, ako otvára zobák a papagájuje tie svoje blbosti. Keby si sa šiel von hrať a papagáj preletel nad tebou a okakal ťa, tiež sa nebudeš hnevať, nebudeš kričať a nadávať mu a obviňovať ho a bežať za ním, že mu to vysvetlíš… Proste si kakanec utrieš a ideš sa hrať ďalej – a papagáj stratil nad tebou moc.”

“A keď sa vráti okakať ma znova?”

“To bude naša najbližšia lekcia – ako včas uskočiť pred papagájím kakancom,” pošepla tajomne.

Ak sa vám ukážka páčila a chcete knižku čítať už teraz, ako postupne vzniká, máte možnosť zakúpiť si prístup. Momentálne je knižka hotová na 95% a je pravdepodobné, že do marca bude kompletná.

Objednávka prístupu ku knižke Vianočné útočisko: