Eprakone – ezoterika a spiritualita

Zas som o poznanie múdrejšia… 😉 Články, ktoré sa zverejňujú tu, sa automaticky (pokiaľ práve nezlyhá prepojenie WordPressu s Facebookom) zverejňujú aj na fejsbúku. A tam sa k článku Učím sa narábať s Univerzom odrazu celkom netradične zadiskutovalo. 😉

Chlapca poznám už roky. Kedysi (myslím, že to bolo pri Nezastaneš na polceste) mi ponúkal urobiť grafiku obálky. Bola pekná a neprijala som ju len preto, že sa príliš odlišovala od obálky Voľného pádu a ten už bol na svete… Preto ma štýl tohto komentára zarazil. Nevedela som, či je to nezručnosť vo vyjadrovaní – alebo niečo iné. (Keby som ho nepoznala, automaticky podozrievam to “niečo iné” 😳 Výpoveď o mne.)

Jeho reakcia na môj komentár ma ubezpečila, že nešlo o nezručnosť vo vyjadrovaní.

A to viedlo k môjmu poznaniu.

Sú ľudia, ktorí keď čítajú ezoteriku, očakávajú názor niekoho múdrejšieho, kto tam už bol a má to všetko zvládnuté a hovorí z nadhľadu. Preto sa na ezo-stránkach toľko prezdieľavajú názory guruov, majstrov a osvietených dušičiek. Tieto názory sa akceptujú. Nediskutuje sa o nich, nespochybňujú sa, ale ten, kto číta, hľadá svoje vlastné zážitky, ktoré by názor dokladali ako pravdivý.

A potom sa v ezoterike pohybujú ľudia ako ja, ktorí vysielajú “v priamom prenose” svoje spirituálne hľadanie. (Niekedy “spirituálne padanie na zobák”.) Nepredstavujú nadradený názor, pretože zajtra už môžu vidieť veci celkom ináč.

Nečudujem sa, že títo ľudia dráždia tých, ktorí sa riadia názormi guruov a nadradených inteligencií… Tiež by som sa netešila, keby som hľadala odpoveď na otázku a našla len viac otázok! A už vôbec by ma neblažilo, keby som sa musela opierať o poznanie niekoho, kto z času na čas má osobnú krízu. Tiež by sa mi viac páčili do kameňa vytesané, nemenné pohľady na vec.

Lenže… to ja nemôžem poskytnúť. Patrím k tým , ktorí sa najlepšie učia vtedy, keď učia iných. Takže vám predžúvam svoje momentálne postrehy – ale ak očakávate nemenné pravdy, stiahnite si radšej nejakú guruovskú aplikáciu a verte.

A moje poučenie? “Nechaj ich hovoriť. Možno práve robia to isté, ako ty – hľadajú si svoju cestu… a možno aj k tomu, čo si práve povedala. A to si predsa chcela, nie? Aby rozmýšľali svojou vlastnou hlavou.” 🙂

Nepotrebujete so mnou súhlasiť. Dokonca ma môžete aj zosmiešňovať (ale nie príliš, pretože keď sa raz podráždim, dokážem ísť parádne po krku a mám potrebnú inteligenciu na to, aby to bolelo 😛 ). Len si, prosím, uvedomte, že démoni, s ktorými bojujete, sú vaši, nie moji. 🙂

P. S.: A aby nevznikla mylná predstava – za tvorcu svojho Silent Hillu považujem seba, nie nejakú externú veličinu… a už na tom pracujem. S úspechom alebo bez – to ešte dnes neviem povedať. (= “V priamom penose.” 😉 )