Zistenie: Odkedy som nútená zapodievať sa nielen vecnou stránkou, ale aj mojimi emóciami pri čítaní komentárov, stali sa dve veci: 1. ukázala som sa ako parádny, ľahko podrážditeľný ksicht s kopcom negatívnych emócií (zjavne som emócie v posledných rokoch totálne vytesnila), a 2. začala som spievať. Síce len mantru na zmúdrenie a síce len hodne škrekotavým hlasom, ale v posledných rokoch som vôbec nespievala, až včera pri umývaní riadu som spustila – a nahlas.
Znamená to, že sa mi otvára konečne hrdelná čakra?
No ale až teraz si uvedomujem, v akom hnusnom svete ešte stále žijem a ako sa môj vnútorný monológ namaká, než ho preklasifikuje na “úžasný”… Ja som tú racionalizáciu asi vynašla. 😉
P.S.: Moje kožúšky akosi neoceňujú otváranie mojej hrdelnej čakry. 😛











Povedz svoj názor