Uuuuuplne úžasný deň… Antibiotikum zabralo, takže okolo obeda sa mi pomaly začal vracať hlas – a potom som spadla zo schodov a doráchala si ruku. 😕 Ja sa na to môžem. 😕
Vďačná, koľko som s touto Vďačnosťou vydržala – toto je už 198. deň, kedy ju píšem. V skutočnosti je to dlhšie, mala som zopár prestávok, ale klepem si po pleci (vždy lepšie než klepať si po čele 😉 ). Takže keď už som vydržala tak dlho, prichádza doba, kedy treba vytiahnuť na svetlo božie aj žam žung.
Dnes som hodne urobila – a keby som nebola robila, nevyrýpem sa na schodoch, takže ako to Lotrando povedal svojmu synovi: “A hlavně, chlapče, nepracuj.” Ale vďačná, že som sa konečne rozkývala. Snáď sa veci dajú pomaly do normálu.
Misty sa už začína hrať s ostatnými. Síce na ňu ešte stále pozerajú ako na otravného mladšieho súrodenca, ktorý ich večne v niečom ruší, ale milujú okamihy, kedy sa dostanú do jej klietky a k jej miskám so žrádlom. A Misty z toho nie je najnadšenejšia, lenže musí si zvykať, že sa o teritórium delí.
To moje Čertíča ma dnes kvalitne doškrabalo a dohrýzlo, keď som sa pokúšala vziať si ju na ruky, aby si trochu pospala. Tá mala iný názor! Potom som dala kožúškom Pribináčika a postavila som k miske aj ju, ale mliečne jej veľa nehovorí. Nabudúce budem musieť vybrať kuracie odrezky. 🙂
Už Ňusík dokáže papať tesne pri klietke, kde sa z druhej strany naňho otŕča zvedavý siamský čumáčik. Keby som Misty pustila, tak Ňuso vyskočí asi až na luster a bude odtiaľ nariekať, ale kým je v klietke, už vojde aj do izby a neuteká pri každom jej pohybe.
Teraz ich mám väčšinu dňa rozdelených do dvoch skupín – jedni sú s Misty, druhí sú hore na balkóne. Mládež je väčšinou s Misty, stárež sa radšej dekuje. Ale už sa nepozerajú na mňa tak ukrivdene, pretože zistili, že zo žrádielka im neubúda a keď nemajú chuť na votrelca, môžu byť inde. Zato mládež si začína spomínať na dni, kedy sa ešte hrali, a dnes sme skupinovo naháňali pávie pierka i mávatká i loptičky a Misty do toho naháňala ešte aj ich. Je taká živá a nevycválaná, celkom ako malý havko.
🙂 Mám tú najúžasnejšiu rodinku na svete. Dopoludnia som im to ešte len šepkala, poobede už hovorila. A ak ma moc vytočia, večer už budem vládať aj navrieskať. 😀
Vďačná za život, že sa drží na tej dobrej stránke. Veď sa ja vyliečim a aj ruka sa dá do poriadku – len moje kožúšky nech sú spokojné a vrnivé. 🙂 Hebučké mačacie labušky, ktoré si našli cestičku do môjho srdca. Jediný spôsob, ako sa dalo obísť moje programovanie. 🙂
(Hehe, a zajtra sa ide sadiť. 😀 Nech majú čo vytrhávať z kvetináčov.)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor