Eprakone – ezoterika a spiritualita

Vďačná za lenivý deň, kedy som mohla a nemusela – a teda nerobila 😉 …

Vďačná, že už aj Felinka sa hrá s Misty. Dnes som pustila Misty z klietky, kým som pozerala poobede telku, zaspala som pri nej a keď som sa zobudila, chrnila Misty na mne 🙂 . Myslím, že ma predsa len môže.

Dnes som bola extra vrčivá – a zistila som, že nervozita je sprievodný prejav bolesti, na ktorú som si už natoľko zvykla, že ju veľmi neregistrujem. Nabudúce keď budem vrčivá, budem vedieť, že sa treba nadopovať. Vďačná za to, že som väčšinu života prežila bez vedomia bolesti a až teraz dochádzam na to, prečo som bola celý život taká neznášanlivá… No, už to mám takmer za sebou a čoskoro nebude bolieť vôbec nič. Motivácia jak hovado. 😀

Vďačná za hebké kožúšky, ktoré moje kožúšky majú. Dnes som pozerala mačičkovský film, čo mi nahrala GabyBaby, a išla som sa zmyšiť z krásnych záberov britských mačičiek… Aj som sa kadečo dozvedela. Ba dokonca tam hovorili o nejakej mačacej vlastnosti (už som zabudla, ktorej) a ja som zistila, že presne tú mám aj ja… My s mačkami sme si boli súdení. Konečne som “medzi svojimi” 😛 .

Dnes spadol Ňusík zasa do nejakého divného stavu, že mal zo mňa hrôzu… Ani nežral kvôli tomu na obed. Tak som ho nechala, pomaly sa ukľudňoval a okolo siedmej sa už prišiel nechať pohladkať. Chúďatko moje autistické; mrzí ma, že mu neviem lepšie pomôcť.

Všetko je v poriadku. Aj to, čo nie je v poriadku, vlastne je v poriadku. Už pár dní som sa nedostala z tela. Možno sa to podarí tento večer. A ak nie, tak možno zajtra. Alebo… a to mi pripomína obrázok, ktorý som videla na fejsbúku: “Nuž, možno 2017 bude môj rok.”

🙂 Nuž, možno.