Nervózny, ale výkonný deň, len som akosi nemala na nič chuť a všetko ma rozčuľovalo. 🙂
Vďačná za svoje huňaté kožúšky, ktoré sa chodili šmajchliť a ani na sekundu mi neumožnili cítiť sa osamelo. Dokonca Ryšík pod dverami vyspevoval, aby som ho pustila do pracovne… ale dnes bol nervózny deň a tak pracovňa ostala čisto moja.
Už na mňa zasa ide pracovný ošiaľ. Prestávam jesť. Možno sa nakoniec, až robotu dokončím, predsa len vpracem do tých supertesných gatí… 😉
Pred chvíľkou som v kúpeľni počula spievať drozdy. 🙂 Ide jar. Milujem, keď drozdy spievajú.
Gabriel so mnou hovorí aj naďalej. Vďačná, že energiu nemožno nasrrrr….diť. 😉 Zo mňa podľa toho nikdy energia nebude. 😛
Dnes som nahrala obrázky svojich kožúškov na jednu mačičkovú skupinu a teraz mi v kuse chodia upozornenia na lajkovanie. Ma z toho picne. 👿










Povedz svoj názor