Vďačnosť každý deň

Dnešok bol hodne prerastený, hoci už si nepamätám, čím to… Ach, spomínam si, že som dopoludnia nešťastnou náhodou videla nejaké video, kde moslimi odrezali hlavy rukojemníkom. Rozhodilo ma to a len veľmi ťažko som sa dávala dokopy, hoci viem, že ľudia páchajú zverstvá a hoci viem, že na fejsbúk sa ládujú všelijaké pakoviny, ale nejako ma to dostalo… A keď som to ako-tak odpružila, zasa ma dostala tá správa o mačičke, ktorú niekto zastrelil a obesil na krík. Už pár dní okolo mňa chodila, držala som sa udatne, ale po tých podrezávačoch ma to dostalo.

A aby to nebolo len také fejsbúkové, potom do pošty prišla nejaká nejapnosť od obchodného partnera, ktorá mi otvorila nožík vo vrecku… Niekto písal kvázi chválospev na jednu vec a prirovnával ju k súdom, rozvodom a deťom, ktoré netreba nikomu prisúdiť… To je, ako keby ste chceli niekomu opísať rezeň tým, že začnete, v akom bahne sa to prasa váľalo a ako sa to nedalo umyť a ako pri zakáľaní striekala krv… No ale to nevysvetlíte. Tak ma to nakrklo, že som sadla a napísala článok o manipulácii, pretože celá nejapnosť sa dala vysvetľovať aj ako úmyselpoškodiť vec – a to so mnou nie, súdruhovia… 👿

Našťastie sa to neskôr zvrtlo na obveselenie, ale z toho rozčuľovania som bola tak vedľa, že som nedokázala na obed nič zjesť. Vďačná za to, že aspoň trochu zhodím.

Robotu som zasa pekne pohla dopredu – vďačná, že sa mi darí. Toho chcem viaaaaaac… 😀 A boli aj dobré správy, nemôžem sa sťažovať. Vďačná za dobré správy. Vďačná, keď nie som konfrontovaná s ľudskou blbosťou. Vďačná za pathworkingovú skupinu – stalkujeme o dušu spasenú. Je to dobré. Všetko je dobré. Ešte aj tí blbci sú dobrí… pretože niekto tú blbosť stelesňovať musí a takto to nemusím byť ja. 😉 Len si potrebujem vytvoriť okolo seba priestor, kde sa veľmi dlho nezdržia.

Ale ľudí, čo podrezávajú iných ľudí alebo zabíjajú mačky, nemusím. Jedného dňa, až budem Univerzum, tak s nimi parádne vybehnem. Odteraz až do konca mojich dní si to budem živo vykresľovať. 😛 Vďačná za svoju predstavivosť.