Som príliš unavená na veľké písanie… Ale jednu vec som dnes zaregistrovala – vďačnosť mi naozaj zmenila vnímanie. Behám po svete ako zamilovaná bez toho, aby som bola zamilovaná. Nejako si v sebe nosím taký ten dobrý pocit, keď nepotrebujem nič meniť ani opravovať – a čoraz menej z neho vypadávam… 🙂
Oplatilo sa.
A zajtra bude ďalší besný deň. Keď vám poviem, že po celom dni lietania sa okolo ôsmej večer dosypem domov a ťahám si do kuchyne uvariť nejakú čínu… ja, čo som varením pohŕdala… 🙂
Vlastne sa udial zázrak. 🙂
Tak, že by sme nakoniec dostávali oči pre zázraky? 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Myslím, že je to akoby nastavovanie sa na nový program, ktorý sa už zabehol. Ak si uvedomujmeme, za čo všetko môžeme byť vďačný, začíname seba vnímať inak a vidíme aj krásu všedných dní…..tak ako píšeš.
Keď som sa nastavovala na vnútorný pokoj, uvedomila som si časom, že ho už vlastne cítim a nemusím sa už na nič ladiť, keď iný behali a nadávali čo to je zase za deň. Ja som bola pokojná a cítila som sa v súlade so sebou. 😀
Asi 2dni dozadu som sedela za šijacím strojom a opravovala veci od leta naskladané a prišlo mi vnútorne poďakovať starkej za tento stroj o ktorý sa mi pred rokmi postarala a som jej vďačná za to, lebo je dobrým pomocníkom v čase núdze. 😀
Takže byť vďačný sa vypláca. 😉
Páči sa miPáči sa mi