Nedávno som sa vďaka fejsbúku dopracovala k celkom zaujímavému poznaniu. Preposlala som na svojej stránke jednu zábavnú fotku líšky (s vnútornou výhradou “dúfam, že nezobrazuje, že tie iné líšky na ňu útočia a ona sa musí brániť” – hovadské terno, keď v tom istom čase vnímate niekoľko možných vysvetlení pre jednu a tú istú vec 😉 ) a White mi na to dala linku na jedno video:

Ako som si ho pozerala, uvedomila som si, že naozaj neviem, aký zvuk vydáva líška… ako keby nehovorila.

No a to sa mi spojilo s tým, že hoci líšku nikde nemám ako oficiálne silové zviera, už niekoľko rokov som totálne “líšťacia” 😛 . Čo by to mohlo znamenať? Že ani ja nemám hlas? Ehm… a tie moje nahrávky “Sun Rádio”? Čo bolo ich účelom? Naučiť ma hovoriť svoje myšlienky?

Tak som pochopila, že tú líšku mám okolo seba preto, že ona i ja sme ticho. Aspoň v mojej hlave.

A celkom najveselšie bolo, že deň po tomto podivnom poznaní som v televízii videla film o zvieratách, ktoré spolu komunikujú bez počutého zvuku.

🙂