Zvláštny deň… Ani zlý, ani dobrý. Únavný. Učili sme a cestou domov som už zaspávala. Možno za to môže tlak, možno vek, možno fyzická kondícia. Ale k tej fyzickej kondícii – nie je až taká zlá, keď som celý deň vydržala na 11 cm podpätkoch… (Ovšem tých 5-6 cm z toho bolo plateau. 😉 )

Vďačná za to, že deň bol taký “zaspatý” – pretože mal potenciál byť katastrofický a na pozadí tento program stále vytŕčal, ale nakoniec sa neprejavil. A za to som vďačná ako málokedy.

Mačičky boli celý deň samé a vôbec sa im to nepáčilo – keď som prichádzala domov, nabehli k dverám a čakali ma, čo už niekoľko mesiacov nerobia. 🙂 Moje chúďatká, granulky nepopapali všetky, ale veď na večer dostanú mäsinko. 🙂 A ja, aby som nelízala labu, vytiahnem z mrazničky pekne páreček. 🙂 (Vďačná za mrazničku. Rada si varievam, ale mraznička ma zachraňuje vtedy, keď sa mi nechce. Veď aj kožúšky už zistili, že je plná dobrôt, a v kuse ju otvárali – až kým som ju včera neprelepila lepiacou páskou. 😉 )

Vďačná, že som dnes upratovala svoje konto na fejsbúku a objavila som kámošku, ktorá ma žiadala o priateľstvo a fejsbúk mi to neukázal… Tak som popriatelila zopár zabudnutých ľudí, ďalšej kámoške som poslala žiadosť o priateľstvo (ovšem pod mojím pseudonymom, pod ktorým ma ona nepozná, takže to bude ešte sranda 😛 ) a teraz sú kocky hodené a ja sa idem baviť, čo z toho vylezie. A ak nič, aj to ma pobaví. 😉 Dnes som proste odhodlaná baviť sa. A zajtra uvidíme. 🙂

A hlavne zajtra musíme dať Blekinovi do búdky vyhrievanú podložku. Ide zas zimisko.