Túto Vďačnosť začínam písať už ráno o deviatej… ale práve som v skupine, do ktorej som roky nemohla ani páchnuť bez toho, aby som sa nedostala do predinfarktového stavu 😉 , napísala čosi, o čom som myslela, že je nemožné, aby som to napísala… Ale pekne od začiatku.
Samozrejme, všetko vyštartoval citát. Bolestínsky, taký… no, zo sveta nedostatku (alebo “nedostatkov”?): “Nádej je obruč, ktorá nedovolí, aby naše srdce prasklo…”
Zaujali ma tri reakcie. Prvá: “Čo z toho, keď už prasklo?”
Odpoveď: “Tak aspoň nejaká záruka…”
Reakcia tretieho: “Na čo, na tú bolesť?”
😀 A blondínečka než sa zbadala, napísala a poslala: “Ľudia, mám vás rada.”
😀 To je úpadok, čo? Nabudúce vám už začnem radiť, ako máte čítať medzi riadkami a hlavne nemyslieť, ale všetko preciťovať. A myslieť srdcom a porážať inteligenciu. 😛
Vďačná za svoje kámošky. Nasmiali sme sa ako dvadsiatky. Ešte som len prichádzala do nákupného centra, už som tie dve videla, ako sedia pri vchode a chichocú sa ako zmyslov zbavené… 😀 Padlo mi to nesmierne dobre. Už dávno sme tak spontánne neblbli… A keď ešte Vieročková začala rozprávať, ako bola na kurze drôtovania vajec… to sme už s GabyBaby padali pod stôl! 😀 (Vizualizáciu prenechávam na vás. 😉 Nielen toho padania pod stôl, ale aj toho drôtovania vajec. 😉 )
Kožúšky boli zatiaľ doma samé a zrejme si dobre pospinkali, pretože majú teraz hravú náladu. Ideme naháňať červenú bodku. Včera som v telke videla reportáž, že už sa dá hrať s červenou bodkou aj diaľkovo – je to nejaká krabička, ktorá sa dá cez smartfón ovládať. No lenže ja nemám smartfón, takže túto investíciu si ušetrím a budem miesto toho mávať laserovým ukazovátkom, až kým mi ho nevyrvú z ruky ako minule. 🙂
Vďačná za to, že som si v noci pospala – keď som si líhala, bola v izbe len Felinka, tak som zavrela dvere a spali sme v izbe len dve. Ale zobudila som sa unavená, ako keby som bola v sne trénovala na maratón… Keď som šla na stretko, zaspávala som v autobuse. No potom ma baby prebrali. 🙂
Vďačná za daždík. Vďačná za príjemný vzduch vonku. Vďačná za to, že sa mám kam vrátiť – že moja krídlatá rota dávala pozor na moje kožúšky, hoci som ich o to zabudla požiadať. Ale ja už sa tak nejak spolieham, že to urobia.
Dnes som prezdieľala jeden obrázok, kde si má človek vybrať, ktorý gombík stlačí… Voľby boli mimoriadne: byť neviditeľný, hýbať predmety silou vôle, čítať myšlienky a podobne… Ako som hľadala, tak som hľadala, ale gombík s nápisom EXIT som nenašla. 😕 Nemám si čo vybrať. 🙂 Vďačná za to, čo mám – stačí mi to k šťastiu. Vďačná, že už som sa naučila produkovať si svoje šťastie sama – a to nezávisle od bolesti a suchôt v peňaženke.
Mimochodom, minule som videla nádherný obrázok: mozog vraví srdcu “obávam sa, že budeme mať veľké finančné problémy”, a srdce odpovedá: “tak to si poďme rýchlo niečo kúpiť, aby sme zahnali ten šok!”
Vďačná za fejsbúk. Niekedy tam síce nachádzam citáty a ľudí, ktorí mi nesedia, ale väčšinou je tam dosť materiálu, z ktorého sa dá učiť. 🙂 Vďačná za seba, že som si tak dobre nastavila stránky, ktoré sledujem. A vďačná za to, že typickí oplzláci sa mi zatiaľ vyhýbajú (dnes som čítala komentár niekoho na cudzej stránke a bol pod kritiku).
Eprakone - ezoterika a spiritualita 