Včerajšiu Vďačnosť som celkom jednoducho prešvihla. Pozerala som si televíziu, DVDčka, poumývala som riad a šla k počítaču – a zistila som, že už je po polnoci! Tak som to nechala a urobím súbornú Vďačnosť dnes. Aj tak je o tom istom. 🙂
Tým, že sú sviatky a ja som stále doma a bez vyrušení, venujem sa jedinému – písaniu… Spočiatku to šlo trochu ťažko, nevedela som sa nakmitať do svojho pôvodného “tvorivého režimu”, ale potom som si spomenula, že od čoho som bosorka – a zhmotnila som si ho… 😉 Zatiaľ sa držím v tom, že každý deň pribúda nová kapitola. Ako dlho to vydržím, to je iná vec, ale som vďačná za to, že mám čas a priestor písať.
Ešte sa mi dej nesníva, ale pevne verím, že aj k tomu príde. 🙂
Hráme sa s kožúškami, čo do nás vojde (teda, ak práve nepíšeme)… Keď tak sedím pri telke a oni mi donesú mávatko, aby som ním mávala a mohli za ním behať a skákať, uvedomujem si, aký nesmierny poklad mám. Mám všetko, čo potrebujem. 🙂 No nie som ja šťastlivec? 🙂 Ba mám oveľa viac – ale hlavne mám všetko, čo potrebujem. Práve cez sviatky si uvedomujem, ako veľmi je to všetko vždy na nás. Keby som bola zostala sedieť a nič nerobila, tak dnes nemám okolo seba živú dušu, nemám rodinu, nemám spokojnosť, nemám dôvod usmievať sa… Ale akosi som sa vtedy chopila príležitosti a vybudovala si náhradnú rodinu, ktorá sa mi stará o zážitky, o pocit šťastia a spokojnosti… 🙂 Kto pochybujete o tom, že zhmotňujeme okolo seba to, čo máme – nech vám toto je dostatočný dôkaz!
Som vďačná za svoj život. Viem si vykresliť tak približne až jeden lepší ako to, čo práve mám – a milión horších! 🙂 Eloi. Všetko je presne tak, ako to má byť.
🙂 Ďakujem.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor