Eprakone – ezoterika a spiritualita

Vďačná za celý deň. Za to, že sme s kolegom boli vyhodiť krabice, čo sa u mňa nazbierali a celkom už zapratali predsieň (ešte je furt plná, ale už sa dá prejsť bez preliezania), že sme šli na obed a na zákusok, že som si kúpila ramienka na šaty a tak môžem začať vešať do skrine, že kožúšky milujú svoju papu, že na večeru prišiel aj Blekino, hoci sa tu celý deň neukázal, že som nariekala Gabrielovi, že mi je smutno, a on mi povedal, že to preto, že puká povrch (nemyslel tým energetickú obálku, ale škrupinu ega) – teda skutočne sa dostávam postupne niekam inam…

Menej vďačná za tú selfie, čo som dala na fejsbúk – rozčuľuje ma pozerať na svoj vlastný ksicht na fejsbúku. Idem to zmeniť na pôvodné zátišie s lesom a mačkou, to ma vystihuje akosi lepšie (a hlavne ma to menej rozčuľuje).

Vďačná, že som si naposledy u Číňana kúpila tie uggsy. Ešte stále mám boľavé kĺby na chodidlách a bez nich by som nemohla von – veď sú aj o číslo väčšie… Ale to je jedno, sú teplé, viem ich obuť bez zohýbania chodidla a môžem behať po obchodoch – čo ja rada… 😉 Už mi artróza začína kriviť aj druhú ruku. Za to tiež nie som vďačná, ale nič s tým nenarobím. Keby som tú ruku chcela kopnúť do zadku, tak 1. nedočiahnem, 2. bolelo by to mňa a 3. aj tak by to nič nezmenilo. 😛