Vďačná za to, že mi vydržali uhorky niekoľko dní v chladničke a mohla som si dnes konečne urobiť uhorkový šalát. A aby som ho mala k čomu jesť, tak so zemiačikmi a dobrou rybkou. Nasypala som na ňu toľko korenia, že som pri jedení kýchala. 😉

Dnes sa objavili  prvé hmatateľné príznaky Alcíka – mala som svoj prvý reset. Z ničoho nič. Chýbajú mi celé hodiny. Neviem, či som vzala lieky. Nevedela som, kto som. Musela som sa učiť robiť s programom, s ktorým robím už roky… Ešteže som taká intuitívna. 😕 Po resete som sa síce akosi vrátila do reality, ale bola som len ako kožka na mlieku – na pohľad definovaná a pod ňou jeden obrovský chaos. A spomenula som si na tú poviedku Ruže pre Algernon. 😕 Trochu sa bojím. Ale ide sa ďalej. Neviem si totiž predstaviť, čo iné by som mohla urobiť.

A z tohto pohľadu všetky úžasné dnešné veci akosi vybledli. Fungujeme ďalej, ibaže začína ísť do tuhého. 😕