Vďačná za pocit Vianoc, ktorý ma dnes nečakane prepadol… Je to o to podivnejšie, že Vianoce už takmer 20 rokov neslávim. A ani nič iné. 😉
Vďačná za to, že ma baví variť. Keď som začínala, bol to mentálny boj proti času, návodom a prísadám, ale dnes je to už “meditačný čas” – vypínam mozog, robím intuitívne a navonok vyplávajú veci, o ktorých som ani netušila… Dnes som takto spracovávala traumu z maminkinej smrti. Doteraz, keď som myslela na jej chorobu a smrť, vždy som vyberala tie ťažké, zlé momenty – v ktorých som, ako aj inak, zlyhávala… Všetky tie veci, ktoré som mohla vedieť/tušiť, ale som nevedela/netušila… Dnes sa to prvýkrát v živote obrátilo. Odrazu vyplávali na povrch tie momenty, kedy som zabrala, urobila dobre, bodovala… Bol to zvláštny pocit. Ešte stále sa neznášam, ale teraz už akosi vyváženejšie vidím svoju úlohu v tejto fraške života a smrti.
Presne takto sa vynorila dnes na povrch aj smrť Obinka. Tiež som ju po prvýkrát dokázala vnímať bez bolesti a pocitu viny. Zdá sa, že nakoniec nebudem vinná za utrpenie a smrť každého jedného tvora… S patričnou dávkou cynizmu. Cynizmus je to jediné, čo proti tomuto svetu mám na obranu… Ešte ju potrebujem.
Vďačná, že sa zas niečo v mojom vnímaní/sebavnímaní láme. Len nech to nebudú moje nohy.
Dnes som znova telefonovala so servisáčkou zo včera a vďačná za to, že už mala podstatne lepšiu náladu a bola ochotnejšia. Zas raz sa ukázalo, že zariadenie je naozaj pokazené, nie že klient je debil. 😕 Mala by som cítiť zadosťučinenie, ale akosi neprichádza. Čo mám zo zadosťučinenia, keď je mašina pokazená.
Vďačná aj za tento posun vo vnímaní. A vďačná za to, že dnes nebudem vymýšľať viac vďačností – nech ma ani náhodou nerozbolí hlava. 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 