Dosť chaotický deň… Každú chvíľu inak. Ráno som mala ísť k lekárke – ale lekárka mala dnes dovolenku. Už som si aj myslela, že si chodenie po doktoroch ušetrím, pretože som sa cítila lepšie – a potom prišiel obed a ja som skoro umrela, ako nanič mi bolo. A takto to chodilo hore-dole, až som skončila pred telkou a dobre som si pochrapkala. Poobede. Ja už som fakt starena. 😕

Som vďačná za to, že to nebolo extrémnejšie a že to zlé pomerne bez problémov prešlo. Vďačná za to, že… no, za niečo. Za hocičo. Vyberte si. 🙂

A zajtra sa ide k lekárke. Moc sa neteším, ale aspoň nahodím nové šatičky a vyvenčím ich. 🙂 Vďačná za ne. Vďačná za seba. Len keď budem kupovať šaty, nebudeme mať čo jesť. 🙂 Mohla by som byť vďačná za niečo iné – napríklad že som nekúpila šaty… Nie; za to by som vďačná byť nemohla. Ani náhodou. 😀

A ak sa bude dať, vybavím si zajtra aj ten čipový sasafras na 90% zľavu z cestovného. Inak budem chodiť do Bratislavy pešky. 😦

Ale napriek chorobe a lenivosti už znova cvičím. Tak len neurieknuť. Zatiaľ vďačná, že sa držím. 🙂