Vďačná za deň, kedy sa nič nedialo a ani si nespomínam, čo som robila. (=Senilita, demencia, Alcík. 😛 Poslala by som ich kamsi, ale akosi som zabudla, kam to obvykle posielam… 😉 )
Vďačná za kožúšky. Neviem, či to bolo včera alebo dnes, ale slniečko svietilo do izby, ja som si sadla s kávičkou a oni sa všetci jedenásti okolo mňa porozkladali – a dvanásty Blekinko za sklom na balkóne, na streche búdky, čo som mu kúpila na zimu… Vďačná za to, že už ju anektoval. A vďačná za to, že keď som mu dnes na obed šla dať papať, tmolil(a) sa okolo aj Tuxedo, býva v tom starom Šintíkovom brlôžku pred dverami, čo kedysi obýval Blekino… Blekino je taký úžasný kamarát. Ako som mu nasypala do misky, nechal pri sebe žerkať aj Tuxedo. On každému vždy dopraje. Aj Miminka, keď čakala maličké, tak žrala z misky prvá a on jej vystúpil a čakal, až sa miska uvoľní. Takisto jej vypratal búdku, keď chcela ležkať. Blekino je dobráčisko od kosti. Teraz je taký kamarát aj voči Tuxedo. Tuxedo je strašpytel, ale popri Blekinkovi sa už nažerká. Myslím, že tiež býva u nás na balkóne v tej starej veľkej papundeklovej krabici.
Vďačná, že sa už všetci spoločne hrajú, keď vytiahnem mávatka a udičky.
Vďačná, že Morinko sa dnes lísal. Obvykle je plachý, ale dnes sa vyčesávalo a to on ľúbi, takže sa prišiel obtierať a nastavoval kožúšok. Dokonca sa aj rozkekešil a skákal za perím (to sa triasol celý dom, pretože Morinko nie je zrovna laň najštíhlejšia zo všetkých).
Vďačná za to, že signály “dbáme na tvoje potreby” pokračovali aj dnes – tentokrát obrázkami mačičiek, akú som kedysi jednu chcela adoptovať a nevyšlo to. Aspoň som si poslintala. Smiešne; dva druhy mačičiek ma ešte priťahujú – také s tmavou papuľkou, labkami a chvostíkom a tuxedo. No a tuxedo sa motá okolo domu a tie “siamky” boli aspoň na obrázku. 🙂
Vďačná za to, ako mi vonia kuchyňa. Robila som hubový gulášik a je to cítiť. 🙂
Vďačná, že som sa dnes nenechala vtiahnuť do drám iných ľudí a hoci vášnivé diskusie pokračovali (a naznačovania neľudskosti a zrady sa sypali na moju hlavu 😉 ), prestala som čítať komentáre a vydržala som v tom až do teraz. Aspoň raz som sa nenechala vtiahnuť do emócií. Borec. 🙂
Vďačná za to, že hoci som si zabudla nahrať Midsomerské vraždy, opakujú ich v noci a už som si nastavila nahrávanie.
A vďačná za to, že bolesť hlavy vydržala až do jedenástej a až teraz ma začína moriť. No, už sa pôjde chrapky, takže je to aj tak fuk.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor