Vďačná za to, že žijem svoj život a nijaký iný. Je mi v ňom dobre – a to aj vtedy, keď mi nie je dobre. 🙂
Vďačná za kožúšky, ktoré si vychutnávajú každú chvíľku, čo som s nimi – a teda hlavne časy, kedy mi nie je dobre, lebo inak sedím pri počítači. Keď som si včera líhala, nejako podozrivo sa mi obšmietali okolo nôh. Ešte som sa ani celkom nepoložila, už na mňa piati naskákali a hniezdili sa a priadli… 🙂 Tá najkrajšia vec na svete.
Vďačná za niečo, len už si nepamätám, čo to bolo. Aha, už viem. 😉
Vďačná za to, že hoci som “nepohla prstom” (no, párkrát som pohla 😉 ), necítim výčitky. A že sa mi nejako darí spájať minulosť s prítomnosťou. A na budúcnosť asi kašleme či čo. 😛
Toľko vďačnosti dnes musí stačiť. Aha, nie; navyše vďačná, že sme dnes robili s Gabrielom nové karty. Niektoré som síce celkom nechápala a musel mi dovysvetľovávať, ale celkom sa podarili. Už viem aj to, koľko ich bude. Ale nakoniec ich možno bude celkom iný počet – zdá sa, že teraz znova hráme hru “aj tak je to celkom inak”. A zdá sa, že tentokrát ju už ustojím. 🙂 Niečo sa zmenilo; neviem, čo, ale zmenilo sa k lepšiemu. Čo je dosť absurdné vyjadrenie, ale je moje. 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor