Dobrý, pokojný deň. Musela som síce hneď ráno vziať prášok proti migréne (a aby som ho mohla vziať, nesmela som vziať prášok proti osteoporóze a zostal mi na zajtra 😉 ), ale miga prešla a ja som počítačovala, driemala, kŕmila mačence vnútorné i vonkajšie a mojkala kožúšky vnútorné i vonkajšie. 🙂 Čo viac si človek môže priať.
Blekinkovi som dala pár granulí aj do jeho novej, izolovanej búdky – a zožerkal ich, takže aspoň hlavu dovnútra vopchal. Zrejme tam aj našiel uterák, na ktorom dovtedy líhal, a vycítil svoju vôňu. Tak už sa len spolieham, že až bude príliš zima, cestu do chráneného si nájde. 🙂
Vďačná za nadšenie, s akým chrúmali Mačičky svoje granulky. Po dvoch týždňoch náhrady znova staré, obvyklé RC – ale tvárili sa, ako keby to bola tá najväčšia mlsina na svete. 🙂
Vďačná za to, že dýcham. Síce sa mi nepodarilo vyladiť na Gabriela, ale veď my vytiahneme kyvadlo a bude… alebo aj nie 😉 . Vďačná za tú istotu, kedy viem, že ak nebude dnes, bude zajtra alebo pozajtra. Aspoň nejaká istota v tomto chaose.
Zajtra ma čaká bláznivý deň a pozajtra ešte bláznivejší. Na to sa veľmi neteším, ALE – až budú za mnou, to bude vďačnosti! 😀 Celé tony. 🙂










Povedz svoj názor