“Bojovať s niečím znamená, že veríš tomu, že je to reálne.” — Mooji
Neviem, či to platí všeobecne, ale pomohlo mi to hodiť iný pohľad na to, že som prežila napriek predpovediam lekárov… Ja som nebojovala. Zmierila som sa a uzatvárala som “obojstranne výhodné obchody”. Quid pro quo. 🙂 Už viem, od čoho mám svoj “židovský” nos. 😉
Ako to vidíte vy?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
viem o čom píšeš… čo sa týka choroby tiež som nebojovala..
a vieš mi vlastne vysvetliť, prečo vlastne bojujem kvôli vzťahu o ktorom už dávno viem, že nemá cenu oň bojovať? … ty si mi ale dala… teraz mám dobrý hlavolam na rozlúštenie… ale myslím, že na vine sú spomienky…
Páči sa miPáči sa mi
Neviem, či to vysvetlenie prijmeš, ale… Keď zotrvávame v niečom, čo nám nevyhovuje a čo nás bolí, sú dve možnosti. Prvá je “lenivosť” (pre nedostatok lepšieho vyjadrenia): Bojíme sa podstúpiť riziko prechodu do niečoho nového, čo nepoznáme a nevieme odhadnúť, či a nakoľko sa nám to bude páčiť. Nedôverujeme si, že ustojíme každú situáciu. Tak sa radšej zdržiavame v tom, čo už poznáme a ako-tak s tým vieme žiť a snívame o tom, aké by to bolo, keby sme si trúfli… Najviac desí človeka strach z neznámeho.
Druhá príčina je náš sebaobraz – vnímame sa ako menej hodnotní a tak si “zaslúžime”, aby nás nemali radi alebo aby sme zotrvávali vo vzťahu s niekým, kto nás nemá rád, pretože v sebe máme naprogramované stavanie iných záujmov nad svoje vlastné.
V oboch prípadoch pravdepodobne ide o vec sebadôvery a pocitu kontroly nad svojím životom. 🙂
Páči sa miLiked by 2 people
Prepáč, Sun, ale na toto by som chcela reagovať :-)( ak dovolíš, samozrejme :-). )
Aj ja žijem vo vzťahu, ktorý je len o bývaní v jednom byte. Dlhé roky. Spočiatku, kým boli deti malé, tak som bojovala o každý kúsoček lásky, ktorej sa mi nedostávalo. Postupom času som to pomaly začala vzdávať, ale nejak v tom zmysle, že sa rozvedieme, a ja ti ukážem a tak podobne a život sa začal podobať na peklo. Dokonca sme sa pobili, on udrel mňa, ja jeho, pridal sa aj syn, ktorý ma chránil – no hotová telenovela 🙂 A potom sa mi začali ” diať veci “, a ja som sa začala meniť a pýtať sa, že PREČO sa mi to vlastne deje, čo sa mám naučiť. Zistila som nelichotivú vec, a síce, že môj muž je moje vlastné zrkadlo, že dostávam od neho len to, čo mu vyšlem. Tak som na sebe začala tvrdo pracovať a meniť seba a ver mi, že sa začal meniť aj on, pochopila som, že je pre mňa učiteľ a dáva mi lekcie, ktoré potrebujem na svojej ceste a nepomôže mi utekať ( rozvod ), tie lekcie si ma aj tak nájdu a možno ešte v tvrdšej podobe ( mám dosť skúseností o tvrdosti lekcií od univerza – keď treba, tak ťa ” dokope ” tam, kde ťa chce mať 🙂 A tak teraz síce žijeme v jednom byte, ale v pohode, vieme sa aj porozprávať, nevraždíme sa, dokonca vidím aj určitý pokrok v jeho myslení. Skús aj ty zmeniť uhol pohľadu, možno zistíš veci ( aj o sebe ), že len oči budeš otvárať, skús prestať bojovať a začni na sebe pracovať. Aspoň to skus, môžeš len získať -:)
Páči sa miLiked by 1 person
Neira, ale ty si nezotrvala v tom istom, reč bola o zotrvaní a bojovaní voči tomu. Ty si vymenila vzťah s človekom, ktorý ti ubližoval za vzťah s človekom, ktorý ťa začal učiť a začala si vnímať z toho benefity, vymenila si nespokojnosť za spokojnosť. Pre niekoho môže byť spokojnosť napríklad aj to, že vzťah dokáže naozaj reálne ukončiť a aby to dokázal, tiež potrebuje prejsť premenou a aj táto situácia môže byť preňho dobrým učiteľom. Pre každého to môže byť niečo iné, a k tým bodom, ktoré Sun vyššie popísala, sa pridávam v ktoromkoľvek z prípadov – treba prekonať lenivosť a strach z nového a zmeniť náš sebeobraz. Ty si to tiež urobila.
Páči sa miPáči sa mi
Prepáč, Dúhový motýľ, asi nerozumiem. Píšeš, ako keby som vymenila chlapov – toho, čo ubližoval za iného, čo učí 🙂
Chlap je ten istý, ja som sa ” vymenila “. Aj útek zo vzťahu je cesta, ale prečo najskôr neskúsiť na sebe popracovať a až potom to vzdať a hľadať iné cesty. Ja som utekala som do svojej 50-ky, je to o ničom. Veci sa začali meniť, až keď som sa zastavila a konečne začala počúvať a riadiť sa počutým 🙂 Myslím, že aj Alena sa môže veľa naučiť, ak sa na svoj vzťah pozrie ako na lekciu a príležitosť k rastu.
Páči sa miPáči sa mi
Ty vieš, že ja som svojím spôsobom fatalista a verím na karmu.
Takže boj s niečim beriem ako nespokojnosť s tým, čo mám a čo som si vlastne sama “vybrala”. Akcia vyvoláva reakciu a čím silnejší odpor, tým tvrdšia “prekážka”. Takže plynutie, prijatie je asi najlepší spôsob.
Môj nebohý otec vravieval: “Co nám je psáno, to nám je dáno”. Asi bol tiež fatalista 🙂 už viem, po kom to mám. Ďakujem 😀
Páči sa miPáči sa mi
U mňa “bojovať s niečím” je spojené s tým, že tomu venujem pozornosť, ide do toho moja energia – inými slovami, že si to do života ťahám. Čím viac s niečím bojujem, tým viac to všade vidím a tým hlbšie sa do toho ponáram.
Ale moje vlastné “nebojovanie” s chorobou nebolo výsledkom cielenej úvahy. Proste ma choroba totálne dezorientovala, vykorenila zo života – a ako sa ukazuje, urobila to s definitívnou platnosťou. Ešte párkrát som sa pokúšala (normálne, cielene a vlastnou vôľou) do života vrátiť, ale už sa nedalo. Najďalej, kam som sa dostala, bolo na okraj, odkiaľ to môžem pozorovať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nechcem vyzerať ako cynik, ale nerozmýšľala si nad tým, že to mohlo byť zámerom tej choroby?
Zastaviť ťa a ukázať, že nič nie je v tvojich rukách?
Tak pozoruj 🙂
Páči sa miPáči sa mi
jari a ak si si vybrala boj a nie plynutie?
Páči sa miPáči sa mi
Ak si niekto vyberie boj, tak prejavuje nespokojnosť s tým, čo je. Odkazuje Bohu/Univerzu/(tomu, čo JE), že je babrák a nevie si to zorganizovať. Lenže všetko je presne tak, ako má byť, to len my nevidíme zmysel, lebo náš mozog nemá pre pochopenie to správne “zariadenie”. Ale ak je všetko správne, tak aj ten boj je správny a počíta sa s ním aj s jeho dôsledkami. Páči sa mi Carlinov citát: “Bojovať za mier je ako súložiť za panenstvo”.
Páči sa miPáči sa mi
Trochu nesúhlasím… “Boj” je rovnako platná možnosť ako “zmierenie”. Boli časy, kedy som nebola schopná “zmieriť sa”. Boli časy, kedy som nebola schopná “bojovať”. Myslím, že všetko záleží od situácie a toho, s akými danosťani do nej vstupujeme. Nezabudni – pokiaľ si nikdy ne”bojovala”, nevieš, čo znamená “zmieriť sa”. Potrebuješ poznať oba póly, aby si sa vedela naozaj rozhodnúť. Inak konáš len z autopilota, čo je to posledné,z čoho konať chceš – ale pre niektorých ľudí je to to jediné, z čoho konať dokážu. 🙂 Každý sme iný a neexistuje “jediné a zaručené” správanie. 🙂 Ak by existovalo – načo by sme tu boli? Univerzum by svoju odpoveď už malo… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Trochu nesúhlasím… 🙂
Nereagovať je oveľa ťažšie, ako reagovať. Chce to poriadnu dávku výdrže a vôbec by som to nepripisovala autopilotovi. Skôr rutinná reakcia patrí autopilotovi. Ozaj, prečo si myslíš, že nereagovanie je spustenie autopilota? Potom by aj meditácia bola autopilotom a to si myslím, že nie je. Meditovať je sakramentsky namáhavá vec.
Otázka je, či potrebujem zmierovanie. Zmierovanie je ako náplast na rany. Nebolo by lepšie sa tomu vyhnúť a nemusieť upratovať následky? Viem, že neexistuje jediné správanie, ale čo ak som si už ostatnými prešla, poučila som sa a teraz som si vybrala to, čo mi najviac vyhovuje a posúva ma dopredu.
Univerzum svoju odpoveď má, to my, dualitné stvorenia ju stále hľadáme.
Páči sa miPáči sa mi
Jari, ale predpokladáš, že je len jedna forma “nereagovania”, a to tá, ktorá je “oveľa ťažšia”… Ale svet je plný ľudí typu “mŕtvy chrobák”, ktorí všetko zametajú pod koberec a nereagujú. Ja som mala na mysli túto skupinu. 🙂
Hlavne nechlievikuj na “vyšších” a “nižších” (aspoň ja to v tom cítim a možno je to moja rozvojová lekcia). Nikdy nevieš, aký kto je, pokiaľ si nežila jeho život. (A u niektorých som dokonca vďačná za to, že som žila ten svoj. 😉 Toľko k “nechlievikovaniu”. 😛 )
Páči sa miPáči sa mi
Čítam si dookola svoj komentár a nikde nevidím chlievikovanie na nižších a vyšších 🙂
Všetko je dobré 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ja si nemyslim ze Boh urcuje ako veci maju byt. Podla mna dava moznosti. Ak nieco moze nastat len v pripade ze ty nebudes bojovat proti tomu,tak boj je takisto moznost dana Bohom, ktoru mozes uplatnit aby to nenastalo.
Nejde o to aka forma reagovania je tazsia alebo lahsia. Ide o to ktora je efektivna. Dokonca aj ten autopilot je rovnocenna moznost dana Bohom, tak ako vedome rozhodovanie. Ma taktiez svoje vyhody. V momente ked ale nevyhody prevysia vyhody, stava sa neefektivnou a problem nastane vtedy, ked sice vieme ze takto to nechceme, ale nie sme schopni nijako inak.
Páči sa miLiked by 2 people
Je to správne 🙂
Páči sa miPáči sa mi