Hovoríte pravdu?

Helar Sun Belangelo 9 komentárov

1799945_307761172759172_3892528721233838864_oNašla som jeden úžasný citát, ktorý by stál za to, rozdiskutovať ho…

“Na hovorenie PRAVDY treba dvoch – jedného, kto hovorí, a iného, kto počúva.” — Henry David Thoreau

9 thoughts on “Hovoríte pravdu?”

      • myslíš tie medové motúzy pretransformované do hlasovej podoby ?…:o))

        Podľa mňa úplne na začiatku je individuálne poznanie. Potom nasleduje potreba toto poznanie porovnať s poznaním iných , nájsť zhody, tie zovšeobecniť a posunúť ďalej ( tí ješitnejší fázu porovnávania vynechávajú a rovno posúvajú ). Tiež tu je úmysel – široká škála od presvedčenia, že sme týmto konaním prospešný, že niekomu tak uľahčujeme život , že tým niekoho, ochraňujeme, vychovávame, až po zámerné a zištné manipulácie s “pravdou ” .Ďalej je tu faktor ega – ukájanie sa pocitom, že MY máme “pravdu”.
        No a teraz nastupuje druhá strana s tou ochotou / neochotou ( tá je asi priamo úmerná tomu, ako mi to brnká na senzory ) A tiež s vierou / tá asi súvisí s tým , ako daná pravda zapadá do môjho konceptu sveta, ktorý som si doposiaľ pracne vybudoval ). A v neposlednom rade s dôverou v hlásateľa ” pravdy ” ( o tom je celý marketing ).

        A asi tu sú ešte iné faktory, o ktorých neviem, alebo si ich neuvedomujem, ale už len to, čo ma doteraz napadlo poskytuje širokú a pestrú paletu kombinácií a možností……nuž na veľa fliaš červeného ja vidím túto úvahu o pravde :o))

        Liked by 2 people

    • No veru to ani nie je predstavenie. Moj nazor je ze, ten divak to predstavenie aj ovplyvnuje, hoci v nom neucinkuje. Mozno sa to na prvy pohlad nezda ale je to tak. Mozno je to tak nejak aj s tou pravdou. Mozno trochu od veci, ale vybavil sa mi Nekonecny pribeh. Kniha je uz akoze napisana, ale aj tak to co je v nej napisane ovplyvnuje ten co ju cita…divne a zahadne, niektore veci maju caro prave v tom ze su nerozlusknutelne, nie? 🙂

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • Zarezonovalo mi to, že divák ovplyvňuje predstavenie. Ono je to totiž skutočne tak. Len čo sa niekto pozerá, správam sa inak. A niekedy závisí aj od toho, kto sa pozerá, ako sa budem správať. Napríklad vo futbale sa považuje, myslím, za trest, ak sa hrá bez publika. 🙂 Veľa vecí človek robí “pre iných” – umývať sa, obliekať sa (pokiaľ mu práve nie je zima), česať sa, nerýpať sa prstom v nose… Kým som zbierala priaznivcov a fanúšikov, tiež som bola “superosvietenecká” a netrúfla som si ani len zabanovať niekoho, kto mi šiel na nervy. Teraz už nemám problém – ani s tým rizikom, že niekedy sa dostane k šteku pri rozhodovaní aj moje ego. No a? Keby som ho nemala, sedím niekde na obláčiku a Otec mi diktuje svoje zobrané spisy. (A ja si ich aj tak odinterpretujem po svojom. 😛 )

        To s tou knihou, čo je už napísaná, mi prichodí ako rozprávka o ľudskej slobodnej vôli. Iste si môžeš vyberať. Ale len z toho, čo je zadefinované už vopred ako možné. 🙂

        Liked by 1 person

  3. V mojom vnímaní sa jedná vždy o súznenie 2. a viac vĺn – frekvencií, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a priťahujú (spoznávajú – chápu). Nie je sliepka a ani vajce alebo pravda, resp. je, ale je to len môj predpoklad o tom, čo to JE 🙂
    JA teraz vlastne stále len predpokladám čo JE, resp. čo presne prežívam-vnímam, nakoľko každý moment je nová “pravda” (resp. vnímam len jeho časť a neviem akú veľkú) a teda by aj každý okamih môjho pozorovania potreboval teoreticky nové pomenovanie – pochopenie a tak mi dáva zmysel sa snažiť zamerať na pozorovanie a na to je pre mňa potrebná čo najčistejšia neutralita (harmónia) a teda je v mojom záujme snažiť sa byť v harmónii, aby som mohol pozorovať v rovnováhe – chápať, čo som si to momentálne potrebné pritiahol za situáciu, resp. čo pre mňa znamená, aby som vedel, ako sa zachovať – spracovať – pochopiť – prijať tento okamih (pravdu) 🙂

    Liked by 1 person

    Odpovedať

Povedz svoj názor