Eprakone – ezoterika a spiritualita

9 odpovedí na na “Hovoríte pravdu?”

1. 

   matrioshka

   1. októbra 2014

   Tak najskor co je to ta pravda?

   Páči sa miLiked by 1 person

   Odpovedať
   1. 

      Sun Belangelo

      1. októbra 2014

      😀 No predsa to, čo je ten druhý ochotný počúvať… 😉

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         matrioshka

         1. októbra 2014

         😀

         Páči sa miPáči sa mi

      2. 

         Jool

         1. októbra 2014

         myslíš tie medové motúzy pretransformované do hlasovej podoby ?…:o))

         Podľa mňa úplne na začiatku je individuálne poznanie. Potom nasleduje potreba toto poznanie porovnať s poznaním iných , nájsť zhody, tie zovšeobecniť a posunúť ďalej ( tí ješitnejší fázu porovnávania vynechávajú a rovno posúvajú ). Tiež tu je úmysel – široká škála od presvedčenia, že sme týmto konaním prospešný, že niekomu tak uľahčujeme život , že tým niekoho, ochraňujeme, vychovávame, až po zámerné a zištné manipulácie s “pravdou ” .Ďalej je tu faktor ega – ukájanie sa pocitom, že MY máme “pravdu”.
         No a teraz nastupuje druhá strana s tou ochotou / neochotou ( tá je asi priamo úmerná tomu, ako mi to brnká na senzory ) A tiež s vierou / tá asi súvisí s tým , ako daná pravda zapadá do môjho konceptu sveta, ktorý som si doposiaľ pracne vybudoval ). A v neposlednom rade s dôverou v hlásateľa ” pravdy ” ( o tom je celý marketing ).

         A asi tu sú ešte iné faktory, o ktorých neviem, alebo si ich neuvedomujem, ale už len to, čo ma doteraz napadlo poskytuje širokú a pestrú paletu kombinácií a možností……nuž na veľa fliaš červeného ja vidím túto úvahu o pravde :o))

         Páči sa miLiked by 2 people

2. 

   jarah

   1. októbra 2014

   To je ako s dohadovaním, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Nakoniec, načo je predstavenie, keď v obecenstve nesedí ani jeden divák?

   Páči sa miLiked by 2 people

   Odpovedať
   1. 

      matrioshka

      1. októbra 2014

      No veru to ani nie je predstavenie. Moj nazor je ze, ten divak to predstavenie aj ovplyvnuje, hoci v nom neucinkuje. Mozno sa to na prvy pohlad nezda ale je to tak. Mozno je to tak nejak aj s tou pravdou. Mozno trochu od veci, ale vybavil sa mi Nekonecny pribeh. Kniha je uz akoze napisana, ale aj tak to co je v nej napisane ovplyvnuje ten co ju cita…divne a zahadne, niektore veci maju caro prave v tom ze su nerozlusknutelne, nie? 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         Sun Belangelo

         1. októbra 2014

         Zarezonovalo mi to, že divák ovplyvňuje predstavenie. Ono je to totiž skutočne tak. Len čo sa niekto pozerá, správam sa inak. A niekedy závisí aj od toho, kto sa pozerá, ako sa budem správať. Napríklad vo futbale sa považuje, myslím, za trest, ak sa hrá bez publika. 🙂 Veľa vecí človek robí “pre iných” – umývať sa, obliekať sa (pokiaľ mu práve nie je zima), česať sa, nerýpať sa prstom v nose… Kým som zbierala priaznivcov a fanúšikov, tiež som bola “superosvietenecká” a netrúfla som si ani len zabanovať niekoho, kto mi šiel na nervy. Teraz už nemám problém – ani s tým rizikom, že niekedy sa dostane k šteku pri rozhodovaní aj moje ego. No a? Keby som ho nemala, sedím niekde na obláčiku a Otec mi diktuje svoje zobrané spisy. (A ja si ich aj tak odinterpretujem po svojom. 😛 )

         To s tou knihou, čo je už napísaná, mi prichodí ako rozprávka o ľudskej slobodnej vôli. Iste si môžeš vyberať. Ale len z toho, čo je zadefinované už vopred ako možné. 🙂

         Páči sa miLiked by 1 person

      2. 

         Jool

         2. októbra 2014

         …veď totok, teba napadli veci, mňa ženy :o)))….občas je to fakt na porazenie :o)

         Páči sa miPáči sa mi

3. 

   iskra

   3. októbra 2014

   V mojom vnímaní sa jedná vždy o súznenie 2. a viac vĺn – frekvencií, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a priťahujú (spoznávajú – chápu). Nie je sliepka a ani vajce alebo pravda, resp. je, ale je to len môj predpoklad o tom, čo to JE 🙂
   JA teraz vlastne stále len predpokladám čo JE, resp. čo presne prežívam-vnímam, nakoľko každý moment je nová “pravda” (resp. vnímam len jeho časť a neviem akú veľkú) a teda by aj každý okamih môjho pozorovania potreboval teoreticky nové pomenovanie – pochopenie a tak mi dáva zmysel sa snažiť zamerať na pozorovanie a na to je pre mňa potrebná čo najčistejšia neutralita (harmónia) a teda je v mojom záujme snažiť sa byť v harmónii, aby som mohol pozorovať v rovnováhe – chápať, čo som si to momentálne potrebné pritiahol za situáciu, resp. čo pre mňa znamená, aby som vedel, ako sa zachovať – spracovať – pochopiť – prijať tento okamih (pravdu) 🙂

   Páči sa miLiked by 1 person

   Odpovedať