“Neboj sa, keď spolu bojujeme. Boj sa, keď s tebou prestanem bojovať, pretože to značí, že medzi nami už nezostalo nič, za čo by sa oplatilo bojovať.”
🙂 Trochu drsné a nie univerzálne platné, ale sedí. Len čo sa jeden z partnerov stiahne z boja, pretože vnútorne sa rozhodol, že mu to za to už nestojí, nedá sa situácia zmeniť. Na zmenu vzťahu treba vždy dvoch a ak jeden abdikoval, už sa s tým možno len zmieriť.
Preto je také dôležité bojovať len nad vecami, ktoré skutočne stoja za to. Nie uhrávať si svoje drobné človečie víťazstvá ega, pretože nikdy nevieme celkom presne, kde je prah bolesti toho druhého a môže sa nám stať, že sme len príliš natriasali perie – a zrušili sme komunikáciu…
Nad čím bojujete? Nemusí to byť len partnerský vzťah, môže ísť o hocijakú ľudskú interakciu. Pozrite sa, čo u vás vyvoláva bojovú pohotovosť. Stojí to za to? Je to skutočne také dôležité? Čo by vás bolelo viac – ustúpiť alebo prísť o vzťah? (Zasa podotýkam, že nemusí ísť len o partnerský vzťah, ale aj kamarátstvo alebo čo len podnetné diskusie s niekým iným.)
Sú veci, ktoré nám budú také dôležité, že ak ich ten druhý nechápe, tak ho hodíme cez palubu. Ale nie všetky veci sú tohto typu a je zbytočné zaťažovať vzťahy bojmi o niečo, čo nám je v podstate fuk. (Pretože veľmi často nebojujeme preto, aby sme si niečo ochránili, ale len preto, aby sme ukázali, aký nedokonalý ten druhý je a ako veľmi sa mýli/chybuje.)











Povedz svoj názor