To, čo máš a čo si

reflection_28Dnešná noticka od Univerza:

Možno to vyzerá, že iní môžu  pridať alebo ubrať z toho, čo máš a kto si, ale na konci každého dňa to, čo máš a čo si, je len dôsledok tvojich myšlienok, presvedčení a očakávaní.

(It may seem as if others can add to, or take from, what you have and who you are, helar, yet at the end of every day, what you have and who you are is entirely a function of your thoughts, beliefs, and expectations.)

Tak dobre. Očakávaní som sa už na 80% úspešne zbavila. Kvalitu myšlienok dokážem na 98% kontrolovať (naučila som vnútorný monológ vyhľadávať, kedy podliezam latku – a pretože vnútorný monológ je veľmi vysadený na štipľavé komentovanie, ide sa strhať od aktivity 😉 ). Už len urobiť niečo s presvedčeniami. Ešte nemám presný plán, ako na to. Minulý týždeň som sa pokúsila vzdať svojej anjelskej “kotvy” a odpojiť sa, ale vyvolalo to vo mne taký vnútorný tlak, že najbližších pár životov to už babrať nemienim. 🙂

13 thoughts on “To, čo máš a čo si

  1. Minule som sa rozprával s Maďarom. Mal rád štiplavé jedlá 😀 😛 Myslíš, že netreba očakávať? Veď sa väčšinou plnia, nie?
    Alebo je to inak? Veď, keď sa nám splnia, tešíme sa ..hovoríme že ..Splnilo sa to nad očakávanie 😀 No a ak sa naše očakávania nesplnia? Rozladí nás to. 😀 Nebolo by múdre učiť sa, ako si očakávania správne splniť, alebo, ako si robiť splniteľné očakávanie? Mám pocit, že bez očakávaní, by nebol pohyb. Bol by život bez očakávaní zaujímavý?

    Páči sa mi

    • Podla mna ide presne o bod rozladenia, ktory spominas. Ak mame ocakavania a sme si ich VEDOMI a otvorime sa vsetkym moznostiam, nemusi prist rozladenie. Len nastavenie sa na inu/dalsiu situaciu – a to mooze prebiehat aj s radostou 🙂

      Páči sa mi

    • áno

      Ste tým, a práve tam, kde sa nachádza Vaša myseľ, preto si vyberajte, kým a kde chcete byť ….
      verte, že ak ste myšlienkami pri svojom drahom, bližšie mu i tak byť nemôžete, hmota áno, ale ste vari iba tá hmota … ? 😉
      preto si len vyberajte kým sa stanete a kde ste ( myšlienkami ) …

      🙂

      Páči sa mi

    • Čikitet,

      asi si pod “očakávaním” predstavuješ niečo iné ako ja. Pre mňa je rozdiel medzi očakávaním (=dúfaním) a predvídaním. Ak mám tušák, čo môže nastať, predvídam. Ak vkladám do istého budúceho vývoja nádej, očakávam (že sa naplní) a bojím sa (že sa nenaplní). [A to, že Slovák niečo hovorí, ešte nutne neznamená, že to má aj rozum. 😉 ]

      A áno, život bez očakávaní je zaujímavý. Len je trochu iný ako to, na čo sme zvyknutí, pretože je bez emocionálnych výkyvov. Kým máme očakávania, máme aj sklamania, ak sa nenaplnia. Keď ideme s tokom ako pozorovatelia a všetko prijímame ako zaujímavý vývoj, menej sa vytešujeme, ale súčasne nebývame nikdy sklamaní. Žiť bez očakávaní znamená to toltécke “všetko je jedno”, vlastne aj to ezoterické “všetko je Jedno”. 🙂

      Páči sa mi

      • Nič. Nezáleží na tom, či sa ich zbavím alebo nie – za určitou hranicou sa ťa už veci nedotýkajú. Viem však, v čom mi to pomohlo – začala som jasnejšie vnímať zákonitosti sveta “tam vonku” (nech už to je hocikde), pretože som ho prestala hodnotiť z hľadiska toho, či napĺňa alebo nenapĺňa moje očakávania. Odrazu vidíš kauzalitu za tým, čo sa deje, pretože ti nezáleží na tom, čo presne sa deje. A až sa prestane diať, tak potom už budeš mŕtvy, čo je vlastne tiež jedno, pretože tam som ešte nebola a tak sa nechám prekvapiť. 🙂

        Páči sa mi

      • povedzme, že ti asi rozumiem …aj keď pre úplné pochopenie, by sme si museli vymeniť telo 😀 Ale moja skúsenosť je taká, že, ak som prestal očakávať ,strácali sa aj moje emócie …zostalo len ticho a beztvarosť … zmizol čas … napokon sa prihrnulo svetlo a ukázalo mi myšlienku iných bytostí. Mačka stojí pred kúpeľňou a mňaučí …tiež niečo očakáva. Čo že, spravím? …chvostom sa jemne pohráva pri zemi 😀 .. otvoril som dvere a vpustil som ju…skočila do vane, pozerala na kohútik a zamňaukala ..jemne som pustil studenú vodu…začala oblizovať ten prúd vody. Vieš, ak niečo očakávame,vlastne komunikujeme, aj keď veľmi nedokonalo s vyšším vedomím. No a to je nám pripravené splniť aj zázraky (priam žiarlivo). Problém je v tom, že zabúdame byť vďačný za všetko, čo sa nám páči a aj za to, čo už zovšednelo a pokladáme to za samozrejmosť. Ale zato nezabúdame sa hnevať a nadávať, ak naše očakávania nie sú splnené 😀 No a tým pádom sa plní to, za čo nadávame 😀 je to vlastne negatívne ďakovanie 😀 Moje heslo: “Očakávaj neočakávané”… Lepšie 😀 ako nič neočakávať hi hi hi 😀

        Páči sa mi

      • Nemyslím, že sa emócie stratia. Zmenia sa. Stratia sa tie náhle intenzívne poryvy a čo zostáva, je čosi ako tichá, vďačná spokojnosť. Pokora? 🙂 Je to vec terminológie. Jedno aj druhé svojím spôsobom vystihuje.

        Tomu s tou mačkou celkom nerozumiem. Mačka cíti zvedavosť a obmedzenie, ale neočakáva. Nemá predstavu, že keď teraz zamňaučí, tak ty pribehneš otvoriť, hoci možno to odpozorovala ako tvoje obvyklé správanie a preto ho predvída. Ale nečaká, že zakaždým, keď zamňaučí, otvoríš dvere, a ak neotvoríš, nedožerie ju to, neurazí sa a nechytí z toho depku. Dúfam, že teraz sa mi podarilo dať do slov to, čo mám na mysli. Mačka si nevyberá zo všetkých možností jednu a neupína sa na ňu, ale sa pozrie, čo sa udeje, a prispôsobí sa tomu. 🙂 To by mohlo byť to tvoje “očakávaj neočakávané”. Inými slovami “nerob si predstavu” a ešte inými slovami “zbav sa svojich očakávaní”. 😉

        Páči sa mi

  2. ja mam stale pocit, ze ta pozitivna emocia v pripade neocakavala som – naplnilo sa, je ovela vacsia ako v pripade ocakavala som – naplnilo sa.

    co je teda lepsie ? jemne sa vytesovat priebehu ocakavania ( s rizikom, ze ak sa nenaplni, pride doverne zname rozladenie ), alebo to pustit z hlavy, nechat plynut a v pripade ze to vyjde, vychutnat si az na zaver poriadnu davku pozitivnej emocie ?

    Páči sa mi

  3. Dokonca ani tie myšlienky a zámery nie sme my. Védska psychológiau učí že myseľ a telo je hmotnou energiou, zatiaľ čo duša je vždy pozorovateľom a duchovnou energiou. Okrem hrubohmotného tela existuje jemnohmotné telo zložené z mysle, inteligencie a falošného ega. To všetko sú obaly duše.

    Duša je transcendentálna voči bdeniu, sneniu a spánku pretože si je všetkých týchto troch stavov vedomá a vníma prechody z jedného do druhého. Dušu nemožno pochopiť špekuláciou pretože my sami sme duša a jej pôvodná povaha je večnosť, blaženosť a poznanie. Jej vedomie sa nachádza vždy na tom mieste, kde zameruje svoju pozornosť a túžbu.

    Duša sa podľa túžby nachádza na 4 úrovniach vedomia: Tieto rozdelenia nie sú slepé škatulkovanie bez významu, ale vychádzajú zo skúmania mahátmov ktorí nám chcú ozrejmiť kvalitu vedomia a jeho rozvoj.

    Duša môže mať vedomie na:

    1.Fyzickej úrovni – Biologické činnosti tela a zmyslov
    2. Mentálnej úrovni – Pochody mysle, pamätanie, snívanie, chcenie
    3. Intelektuálnej úrovni – Rozlišovanie, hodnotenie, inteligencia
    4. Duchovnej úrovni – Odovzdávanie sa nadduši v srdci

    Vedomie je viac menej na všetkych úrovniach naraz, no niekde viac a niekde menej.

    Kvalita vedomia záleži od odpútanosti, poznania, správneho vedenia, pokory, sebaovládania, neprítomnosti strachu, askezie, nenásilia, vernosti pravde, nepodliehaniu hnevu, odriekaniu, pokoji, nechuti k vyhladávaniu chýb, súcitu, odpútania od chamtivosti, vedeniu k zdržanlivosti, čistote, a odpútanosť od túžby po uznaní. Tie všetky faktory napomáhajú zbaviť sa poňatia falošného ega a realizovať seba ako dušu. A pozícia duše je nesebecká, zbavená duality a schopná vnímať všetkých ostatných ako duše a preto ich považuje za samých seba, druhé osoby sú jej dokonca drahšie ako jej vlastné ja.

    Páči sa mi

Povedz svoj názor