“Celý ľudský svet kontroly je o robení predpokladov a braní vecí osobne.” — don Miguel Ruiz
(The whole world of control between humans is about making assumptions and taking things personally.)
Predpoklady nám umožňujú predvídať vývin vecí. Branie vecí osobne nám umožňuje konať v svete, kde sa nič nezmení, pokiaľ to nevyvolá nejaká akcia. Problém však je, keď urobíme predpoklady a potom ich začneme považovať za pravdu pravdúcu, jedinú a platnú rovnako pre všetkých.
A zdá sa, že jedno je úzko spojené s druhým. Nikdy som si to neuvedomovala; myslela som, že kontrolovať môžem aj bez vzťahovačnosti. A jedno vám poviem – dopracovala som kontrolu do takej dokonalosti, že som v pohode manipulovala každého a všetkých vrátane vlastného vnímania!
Lenže za všetko sa platí – a ja som za tú kontrolu zaplatila sebadôležitosťou intergalaktických rozmerov… Zbaviť sa sebadôležitosti bolo úzko spojené s postupným vzdávaním sa kontroly. Čím menšiu kontrolu som si nad vecami ponechávala, tým menší bol môj sebaobraz, až som sa bez veľkých problémov dokázala začleniť ako jedno z tisícok koliesok v súkolí. Ešte stále mám svoju hlavu a ešte stále mám svoje predstavy – ale mám aj kyvadlo, ktoré mi povie, čo si s nimi môžem. 😉 Ešte stále robím rozhodnutia a ešte stále mi niektoré z nich nevychádzajú. Ale už to nie je o “ja proti zvyšku sveta”, ale “toto je maximum, na čo si teraz trúfam”.
Zatiaľ to funguje. Ak v tom je nejaký zádrhel, ešte som naň neprišla. 😛











Povedz svoj názor