Na fejsbukovej stránke Boha 😉 som našla jeden rozkošný obrázok, ktorý celý ten nezmysel etnickej/rodovej/názorovej/akejkoľvek neznášanlivosti celkom presne odhaľuje:

Rasizmus je hlúposť. Ja som čierna, biela a šikmooká – ale každý ma miluje.

Ľudí nemožno súdiť podľa toho, akí sú – z veľkej časti boli do toho povychovávaní. Ak ich možno vôbec podľa niečoho súdiť, tak podľa toho, ako reagujú na rôzne situácie a ľudí v nich – či neznášanlivosťou alebo toleranciou. Viem, čo hovorím… Kedysi (nie tak dávno) bolo moje stredné meno Nevraživosť. A pôvod to malo v jedinom – vnímala som svet ako miesto nedostatku, ako pre mňa nebezpečné miesto, kde zdroje sú obmedzené, súťaž je vysoká a nie každému sa ujde. Z toho sa odvíjalo moje čierno-biele videnie, posudzovanie, delenie na dobrý/zlý, vhodný/nevhodný, priateľ/nepriateľ… Pritom tam vonku nebolo “nepriateľov” ale len iní ľudia s rovnakým strachom ako ja. Nepriateľov som si z nich urobila sama – v svojej predstave. Bolo by stačilo ísť ďalej a nevenovať im pozornosť a môj svet mohol zostať priateľský a žičlivý, ale tým, že som na všetko pozerala očami konkurencie, sama som si túto vrstvu reality odrezala.

Uvedomila som si to už vtedy, keď som písala pôvodný článok (rok 2009). Vtedy som ale nemala dostatočné zdroje na to, aby som to prelomila. Trvalo až do tohto roka, než som pochopila, aké úžasné a zábavné zvieratko taká panda vlastne je. 😛