“Čo ak existujú len dva druhy vzťahov medzi ľuďmi? Jeden bez strachu – druhý bez lásky. Tieto dva princípy sa nemôžu “miešať”: buď platí jeden alebo druhý. Čo ak všetko, čo nie je láska, je strach? A všetko, čo nie je strach, je láska?

Buď sa ku svojmu okoliu správam bez strachu, alebo bez lásky. Iná možnosť nejestvuje.

Láska v sebe obsahuje vždy istú formu spojenia. Vzájomný pohyb smerom k sebe.

Strach v sebe obsahuje vždy istú formu oddelenosti. Pohyb ako ústup.

Ak je to naozaj tak, potom platí aj nasledujúce:

Každá moja myšlienka, slovo alebo čin môže byť výrazom snahy vytvoriť viac spojení, viac vecí prijať, viac toho tolerovať. Znamená to, že svetu prinášam viac lásky.

Alebo môže byť výrazom strachu, čiže prosbou o lásku, volaním o pomoc.

Nejestvuje nič medzi tým. Všetci sa pohybujeme medzi týmito dvoma prejavmi.”

Autor možno vyčlenil všetky ostatné emócie a z palety urobil úsečku s dvoma bodmi na koncoch. Urobil to myslím si celkom zámerne, aby sme sa mohli zamyslieť, ku ktorej strane viac inklinujeme a čo viac dávame svetu. Pod strach zahŕňa aj hnev:

“Za hnevom sa vždy skrýva strach. Tí najagresívnejší ľudia bývajú najvydesenejší.”
“Všetci máme prirodzenú potrebu dostávať lásku.”
(z knihy Žiadne stretnutie nie je náhodné, Kay Pollak)