Neviem, či dnešný odpočet nebude “len pre zainteresovaných”… Našla som pesničku Davida Bowieho Five Years, ktorá dosť besným spôsobom zachytáva, ako sa človeku zmení vnímanie, keď sa zmení jeho životný horizont…

Keď som dostala diagnózu a výhľad tri mesiace, stalo sa mi práve toto. Odrazu nebolo sa o čo snažiť (lebo veď len tri mesiace) ani proti čomu bojovať (lebo veď len tri mesiace). Veci dovtedy dôležité sa stali celkom nepodstatné a dôležité sa stali veci, ktoré som si dovtedy najčastejšie ani neuvedomovala – ako hreje slnko na mojej koži, ako vonia vzduch, ako bzučia muchy, ako veje vánok… A hoci ste žili s vedomím, že zomierate, žili ste v mieri so svetom naokolo a nakoniec aj v mieri so sebou, pretože “ja” už prestalo byť dôležité (lebo veď len tri mesiace).

Ak dokážete v sebe objaviť silu žiť svoj život tak, ako keby každý deň mal byť ten posledný, veľmi veľa vecí sa dá do správnej perspektívy a vyriešia sa samy od seba. 🙂

A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …