Od roku 2008 si píšem denník z mojich kontaktov s anjelmi. V januári tohto roku som sa dostala do takého vyčerpania/straty motivácie, že môj prvý záznam je z 25.1. Dovtedy som za nimi párkrát bola a niekedy som s nimi na minútku-dve hovorila, ale nie denne a nie pravidelne a už vôbec nie cielene… Ale večer po Cicinej operácii som si sadla, naladila sa na Gabriela a išlo to. Ešte než som začala kyvadlovať, mala som spústu otázok. Len čo sa kyvadlo rozbehlo, všetky sa mi vyparili z hlavy. 😦
Channeling s Gabrielom z 25. 1. 2012, 23:15
/…/ Hlavne so mnou hovor, lebo už som aj zabudla, ako to funguje… Pôvodne som sa ťa chcela pýtať na Zohar.
Nie si dosť sústredená na to, aby sme hovorili o niečom mimo tvojho záujmu.
🙂 Mám pocit, že všetko začína byť mimo môjho záujmu.
Vieš, čo sa deje…
Mám tušenie. Vystupujem z času a priestoru, nie?
🙂 Eloi.
Ty, Gabriel, ja som si to „eloi“ vyhľadala pred dvoma dňami vo wikipédii. Znamená to „otec“ alebo niečo také. Vraj je to aramejské a povedal to Kristus na kríži: Otec, otec, prečo si ma zradil alebo také niečo…
🙂 Viem. Došla si na to, čo je Boh.
Lasulot Kapogla?
🙂 Nie. Eloi. Všetko je presne tak, ako má byť. Všetko je v rovnováhe. Eloi.
Otec je rovnováha?
🙂 Otec je všetko. V tom aj rovnováha. Alebo nerovnováha, ak je to treba. Otec je „eloi“.
Počuj, práve prišiel kocúrik. Ja tie cice fakt baštím… Ďakujem za ne. Boli poslané?
Prvá bola poslaná, aby ťa otvorila citom. Druhú si si zobrala sama.
Bolo treba ma otvoriť citom?
Nechceli sme, aby si sa viazala na ľudí. Si naša a nemáš sa cítiť súdržná s ľuďmi. Máš sa cítiť súdržná s energiou.
Rozmýšľala som, ako som čítala Greggovú, že som asi príliš sústredená na veci, na hmotu. Nemeditujem, pretože sa mi nechce – nevyzerá to zaujímavé. Ako keby záujem určoval moje vnímanie.
Rýchlo sa meniaci záujem, aby si nemusela veci rozoberať. Aby, keď to začne byť nepríjemné, si mohla vstať a odkráčať.
Robím to?
🙂 Nie. Nie vo veciach, na ktorých záleží. Neurobila si to s nami. Neurobila si to sama so sebou. Tým si vlastne rozhodla, že hmota je zaujímavá – ale až na druhom mieste.
A na prvom mieste?
🙂 Ja. /…/ My. Otcov zákon. 🙂
Jedného dňa ho pochopím v plnej šírke.
🙂 Ale ty ho chápeš. Len to nevieš pomenovať. Si súčasťou univerza tak, ako ja. Ako Otec.
Raz na to prídem.
Vieš, už si na to prišla. Dôveruj mi. Už to vieš všetko. Nemá to názvy, ale vieš to. Povedal som ti, že sa už nemáš nikam posúvať. Stojíš priamo v dverách, ktoré všetko spájajú so všetkým. Nevidíš ich, nevidíš, čo je za nimi, ale keď v nich budeš stáť dostatočne dlho, začneš vidieť.
Čiže sa nemám hýbať. Ale odkiaľ a kam sa nemám hýbať? Neverím, že by som teraz mala skysnúť bez pohybu…
🙂 Neskysneš. Len už zostaň v tom poznaní, ktoré máš. Naučila si sa nájsť v sebe to miesto, kde sa cítiš milovaná a chránená. To je presne to miesto, v ktorom máš zotrvať. Môžeš sa učiť nové veci, ale neopusti nikdy toto miesto. Stoj v ňom tak dlho, až pochopíš. Jednak to bude príjemné, pretože stojíš priamo v láske, ale bude to aj rozumné, pretože si nemusíš robiť starosti so svojou cestou. Si v cieli. To, že ho nevidíš, ešte neznamená, že tam nie je. Máš pocit cieľa?
🙂 Neviem, prečo, ale mám.
Tak stoj a nehýb sa.
Odteraz až do konca života?
🙂 Do konca dní. Do konca dňa. Celý jeden okamih večnosti. 🙂
Bude nuda…
🙂 Nebude. Proste prestaneš špekulovať a začneš cítiť. To, čo cez teba prechádza, ti vie dať viac ako hocijaké dobrodružstvo.
Viem… Viem, Veliký. Niekedy poviem kocúrovi „veliký“.
Lebo ho máš rada. 🙂
Ale nie si to ty.
🙂 Nie. Povedal som ti, že toho si si vybrala sama.
Cica je od teba.
🙂 Naučila ťa milovať a tolerovať. A dôverovať. Bolo zábavné vidieť, ako si aj neverila, aj verila, že sa vráti.
Neverila som, že sa vráti, ale nejako som vedela, že sa vráti. Neviem to opísať.
🙂 Stála si v dverách a všetko šlo priamo cez teba. Videla si, čo nastane, ale tvoj rozum mal výhrady.
Nebojovala som s ním. 🙂
🙂 Lietala si medzi jedným i druhým ako vrtuľa. Ale pravda je, že si nebojovala. Striedala si oba stavy.
Preto som nevedela Cicu pustiť?
Nemohla si ju pustiť. Keby si ju bola dokázala pustiť, dokázala by si pustiť aj mňa. Nás. A to sa ti nikdy nepodarí. Nedovolím ti to.
To „nedovolím“ bol kto z nás?
🙂 Ja. Naozaj ti to nedovolím. Nemalo by to zmysel. Zasa by si sa len musela oddeliť a to by si už neuniesla. Nie si taká silná ako my a si rovnako citlivá na odpojenie ako my. Spomeň si, čo to robí s nami. Ako by si ty bez našej pamäti jednoty dokázala ustáť byť bezo mňa?
Vieš, čo? Ja by som to ani nechcela.
🙂 A preto dokážeš pustiť čokoľvek, ale nie moju energiu. A Cica je moja energia. Energia pre teba, aby si mohla cítiť.
Menia ma.
Sťahujú z teba človečinu. Už si naozaj čokoľvek.
🙂 Asi hej… aj pavúk. Je mi to jedno. Ako som dnes čítala Greggovú, pochopila som, že veľa z toho už mám za sebou. Neviem povedať, kde presne som, ale viem, že som sa niekam dostala a to, kam som sa dostala, už nestratím.
🙂 Prestaň. Dostala si sa do cieľa. Nevnímaš ho, ale si v ňom. Máš pocit cieľa. Spoľahni sa na pocit. Nemáš nič iné, kým sa celá nezmeníš.
Potrvá to dlho?
🙂 Tak dlho, ako bude treba. Dlho si mala v sebe „hmotu“. Teraz stojíš v svetle a tá „hmota“ sa postupne rozpúšťa. Bude sa rozpúšťať tak rýchlo, aká hutná je. Niektoré veci môžu ísť pomalšie, ale keď už stojíš v svetle, jedno jediné je isté – rozpustia sa. 🙂
Viem, Veliký. Čakám a tvárim sa, že som trpezlivá.
🙂 Zatiaľ si tým ešte nikoho nepresvedčila… Nemusíš vyzerať trpezlivo. Môžeš byť netrpezlivá, môžeš vykrikovať a nadávať, ale hlavne sa nehýb. Svetlo ťa rozpustí.
Svetlo?
Energia.
Energia?
🙂 Pocit.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor