Dnes som ťahala nové karty pre Elizabethin a Karlosa. Len čo som balíček vzala do ruky, spadol mi na zem. Vybrala som z neho knižku – spadla mi na zem. Robila som s kartami a šla som ich odložiť – a časť krabičky mi spadla na zem. To už som chápala, že karty hovoria “pracuj s nami!”
Tak som si vytiahla novú kartu, hoci neviem, či tá stará už dobehla (a vlastne ani neviem, aká bola). A vyšla mi karta Eagle (Orol) s významom Communion (Spojenie)… Udicou rovno medzi oči. 🙂 Asi bolo treba. 🙂
Ak viete, čo je môj cieľ tohto a všetkých životov, ktoré ešte sú predo mnou, tak vidíte, že jak označenie, tak ilustračka idú presne tým smerom. Orol ako symbol čistoty videnia, nekompromisnosti, vyššieho princípu či nadradenej moci (v toltéckom videní “Otca”) prilieta k Indiánikovi v ľahkom tranze, otvorenému prijať čokoľvek, a na pozadí je “svetlo na konci tunela”… Orol a Indián hľadia jeden na druhého a ich duch sa začína spájať. 🙂
Neviem, aký bude rok 2012, ale ten pocit, čo vo mne karta vyvolala, ho celý už teraz zachránil… Ide sa na vec. Ľudia, ide sa zomierať, rozpúšťať hranice “ja”. 🙂 A teraz som už pochopila aj to, prečo párkrát v poslednom čase, ako som sa pozrela do zrkadla, z mojej vlastnej tváre na mňa hľadeli oči Gabriela. 🙂
Keď som začínala na bosoráckej ceste, išla som štýlom “fake it till you make it” – tvár sa, že to si, až kým sa tým nestaneš. Potom som šla celé roky do vlastného vnútra… vlastne to pripomínalo dlhú cestu čiernym tunelom a už ma z toho večného hmatkania začínali bolieť končeky prstov. Ale počas tejto cesty som sa naučila bezvýhradne dôverovať svojej predstave a priateľskému nastaveniu celého vesmíru.
Odrazu vidno svetlo na konci tunela. Tohto alebo všetkých možných tunelov tohto sveta… Neviem – a nezaujíma ma to. Svetlo. Svetlo. SVETLO. Trebárs aj po kolenách… hlavná vec, že Svetlo.
🙂
Doplnok: Zistila som, že predsa len moja posledná pathworkingová karta už dobehla. Bol to les na jeseň – stromy zhadzujú lístie, zaťahujú živiny do zeme, aby mohli na jar znova vyrašiť v plnej kráse. A odrazu sa pomedzi holé vetvy dostane slniečko až celkom na zem. 🙂 Viac svetla ako tmy… a zbieranie síl do novej etapy života. Zbavenie sa nepotrebného, čo iba odčerpáva silu.
V posledných týždňoch sa mi podarilo prekonať posledné silné samonastolené obmedzenia. Možno ešte nejaké zostali, ale doteraz boli neviditeľné; teraz, keď sa energia nebude blokovať inými, možno vynesie na povrch niečonové.
Tak sa mi zdá, ako keby celý vzostup bolo jedno nekonečné jarné upratovanie. 🙂











Povedz svoj názor