Bol raz jeden Deň, ktorý proste nemal ani najmenšiu chuť vstať. Už bolo dávno načase začať svitať, ale on odmietal. Chcel radšej zostať v posteli a spať.
Ľudia si, prirodzene, robili starosti, keď Noc trvala aj naďalej, pretože musela prevziať aj šichtu Dňa. Ale starosti ľudí Deň nezaujímali.
Vtedy zasiahol Život a šiel za Dňom.
“Deň,” povedal Život, “musíš vstať.”
“Ee. Nechce sa mi,” odpovedal Deň.
“Nebuď hlúpy; neplýtvaj svoj čas života na takéto nezmysly. Nikdy viac nebudeš môcť byť Dňom, si len dnes. Si dnešný Deň a žiadny iný – to je všetko, čo kedy budeš. Využi dnešný deň!” povedal Život a v duchu sa pousmial nad vlastnou slovnou hračkou.
Deň sa zamyslel.
Čo ak to je pravda a on existuje len dnes? Nechcel by v takomto prípade naozaj radšej vstať?
Ešte chvíľku uvažoval a potom konečne začal svitať. A bol z toho úplne úžasný deň.
Príbeh Tanie Konnerthovej mám zo stránky Elisabeth Ornauerovej.










Povedz svoj názor