“Nie si tu na to, aby si uzatváral priateľstvá. Si tu na to, aby si robil vlny.” — Meria Heller
(You’re not here to make friends. You’re here to make waves.)
Chvíľu mi trvalo, než som túto lekciu pochopila… 🙂 Vždy som bola skôr samotár, prechádzajúci okolo iných ľudí za svojím cieľom a síce som mala kontakty, ale nikdy (alebo takmer nikdy) som “nepriľnula”… Adhézia je u mňa dosť cudzie slovo. 😛
Nikdy som nebola súčasťou väčšieho celku – dokonca ani do pioniera som nevstúpila. (Až do SZM, lebo som si od toho sľubovala výhodu – predsa len sa dostať na VŠ. 🙂 ) Bola som v krúžkoch, ale vždy ako “dobrý deň” a “dovi”.
Keď žijete takto, automaticky predpokladáte, že rovnako aj zomriete – a preberáte plnú zodpovednosť sami za seba. V každej sekunde je váš život len taký dobrý, aký dobrý si ho dokážete urobiť, pretože niet nikoho, kto by zvonku zasiahol vo váš prospech. Ste svet sami pre seba – samostatný, sebestačný, sebazodpovedný a pripravený ustáť alebo ísť ku dnu. Niekomu to možno znie desivo, ale verte mi – je to zábavný život. Intenzívny. Každý okamih musíte ísť naplno, pretože 99% niekedy nestačí na to, aby vás cez ten okamih prenieslo – a jediná pomocná ruka rastie na konci vášho vlastného ramena. 🙂
Vždy som si myslela, že to bude naveky takéto. Ale potom, na staré kolená 🙂 , som sa začala predsa len cítiť “spolupatričná”. Síce stále s jednou nohou zdvihnutou k odchodu, ale predsa len som počítala v svojom živote s inými ľuďmi.
Nevydržalo to dlho. Keď som sa konečne začala cítiť bezpečne a pohodlne v skupinke podobne zmýšľajúcich, dostala som anjelsky pokyn, že mám zdvihnúť kotvy… a tak som to urobila.
A viete čo? To, akí sme, má rozhodne svoje opodstatnenie… Len čo som sa dostala do svojej “starej kože”, znova som prestala robiť kompromisy, brať ohľady a špekulovať nad tým, čo moje slová alebo skutky urobia s inými… a moja energia skokovo vzrástla.
Keďže príkaz od anjelov prišiel bez vysvetlenia, bola som trochu zmätená a zneistená. Dovtedy anjeli totiž nástojili, aby som v danej skupine zotrvala, hoci som už párkrát bola na odchode. Keď už som bola dosť neovládateľná, ozval sa samotný Otec a prikázal mi vytrvať. Pokyn odísť ma zmiatol… Štvalo ma, že som snáď niečo urobila zle. Ale keď som stála žam žung, dostala som vizuálny vnem:
Znova som bola Nemezis a sedela som na skale. Odrazu sa časť zo mňa oddelila, Nemezis zostal sedieť dole na skale a ja som letela preč ako nepresne ohraničený, okrídlený tieň. Letela som kamsi nahor, do neba.
Dúfam, že sa Messiel na mňa nehnevá.
Nevedela som odhadnúť, či to bol obraz môjho momentálneho vnútorného rozpoloženia alebo vysvetlenie, ktoré som dostala cez kanál od anjelov. Tak som si to nakoniec s Gabrielom “vychannelovala” 🙂 :
🙂 O COM CHCES HOVORIT?
Ja neviem… Dnes mám taký divný deň. Nie je mi zle, ale cítim sa nejaká demotivovaná. Včera si mi vravel, že už som sa s tým odchodom vysporiadala, že najhoršie mám za sebou. Ale myslím, že až dnes mi dochádza, že som prišla odrazu o väčšinu svojich „priateľov“. 🙂 Divný pocit. Je to to „utrpenie“, čo si spomínal?
ANO
No, nejako mi odľahlo… 🙂 Bála som sa, čo to bude zač. Nie je to príjemné, ale azda to zvládnem. Čo myslíš?
🙂 Určite. Potrvá to chvíľku. Zvykla si si spoliehať sa na iných.
[…] Dobre. Nechám to tak, veď sa to vykryštalizuje. Vieš, najhoršie je čakať.
🙂 To je to „utrpenie“.
🙂 Dostali ste ma… Trápiť sa viem, bolesti sa nebojím, ale čakanie na niečo ešte nezvládam… 🙂 Urobila som niekde chybu, že k tomu došlo?
Nie. 🙂 Je to prirodzená súčasť dospievania. V istom bode sa musíš oslobodiť od väzieb na iných, aby sa dostavilo vyššie vedomie. Inak sa vždy necháš zatiahnuť do ich drám.
Tak to som sa teda nechala… a snažila som sa ustáť!
🙂 Niekedy sa to nedá. Najmä pretože si mala pocit zodpovednosti. Naložili sme tú skupinu na teba a ty si ju prijala za svoju. Ale potom si sa začala s nimi identifikovať. Ty sa nesmieš identifikovať s nikým. To je to „utrpenie“. Je to veľmi odlišné od ľudského prístupu, ale je to prechod k nám. Neidentifikovať sa.
Ak by som sa do tej pasce chytila znova, tak znova prídem o „kamarátov“?
🙂 Áno.
Ups. 😦
🙂 Nie si obeť. Netvár sa tak skleslo! Je to sloboda. Môžeš ich mať rada, ale patríš k nám, nie k nim.
Neviem, ja nie som veľmi vzťahová. Vadilo mi na tom hlavne to, že to prišlo nečakane a bez vysvetlenia. Ale myslím, že som pochopila, že ide o váš príkaz… […] Gabriel, tá toltécka cesta skutočne vedie k vám?
Teba.
A iných?
K sebe samým. 🙂
Už mi nie je smutno. Ja proste potrebujem hovoriť s tebou. 🙂
Máš chuť pokračovať?
Myslíš v blogu? Áno. To dnes bolo len „pokĺznutie“. Veď ja to nejako spracujem. Zvyknem si, neboj sa. Už sa […] nevrátim.
🙂 Viem. Odletela si. Opustila si skalu.
Messielovi to nevadí?
Nestráca ťa… Si jeho súčasť, ktorá sa k nemu nikdy nevráti. Budeš jeho dvojča. 🙂
Tomuto vôbec nerozumiem, ale vyvoláva to vo mne veľmi príjemný pocit.
🙂 Aj v ňom. 🙂 Messiel je tvoj skutočný kamarát. Pamätáš? Kedysi si mu to povedala. To ostatné […] sú ľudia. Majú svoje vlastné problémy, svoje vlastné životy a svoje vlastné záujmy.
Takže vychádzam z predpokladu, že som dala všetko, čo som mohla dať.
🙂 Áno. […] si odviedla celú robotu. Ten zvyšok prenechaj na nich. Zaujímajú ťa ešte?
Neviem… Keďže ja pôjdem svojím smerom a oni pôjdu nejako ináč, za chvíľu si nebudeme mať čo povedať.
🙂 Takže už vieš, prečo bolo potrebné vás rozdeliť.
🙂 Neviem, ale je to jedno.
Sama si vravela, že ťa brzdia.
Neviem… Možno som pindala, aby som pindala. Nemám pocit, že by ma nejako veľmi brzdili.
Ale vieš, že máš svoju vlastnú cestu, odlišnú od tej ich. Vždy si to vedela.
A oni to neverili.
🙂 A teraz to vedia aj oni.
[…] Ďakujem, Gabriel. Chceš písať aj o niečom inom?
Nie. Spracuj si to pre seba. Potom budeme písať pre iných.
A vtedy som si spomenula na horný citát od Merie Heller a definitívne som pochopila. Žiadne stojaté vody; ide sa špliechať!
…
Traveling Wilburys – End Of The Line
Well it’s all right, riding around in the breeze
Well it’s all right, if you live the life you please
Well it’s all right, doing the best you can
Well it’s all right, as long as you lend a handYou can sit around and wait for the phone to ring (End of the Line)
Waiting for someone to tell you everything (End of the Line)
Sit around and wonder what tomorrow will bring (End of the Line)
Maybe a diamond ringWell it’s all right, even if they say you’re wrong
Well it’s all right, sometimes you gotta be strong
Well it’s all right, As long as you got somewhere to lay
Well it’s all right, everyday is Judgment DayMaybe somewhere down the road aways (End of the Line)
You’ll think of me, wonder where I am these days (End of the Line)
Maybe somewhere down the road when somebody plays (End of the Line)
Purple hazeWell it’s all right, even when push comes to shove
Well it’s all right, if you got someone to love
Well it’s all right, everything’ll work out fine
Well it’s all right, we’re going to the end of the lineDon’t have to be ashamed of the car I drive (End of the Line)
I’m glad to be here, happy to be alive (End of the Line)
It don’t matter if you’re by my side (End of the Line)
I’m satisfiedWell it’s all right, even if you’re old and gray
Well it’s all right, you still got something to say
Well it’s all right, remember to live and let live
Well it’s all right, the best you can do is forgiveWell it’s all right, riding around in the breeze
Well it’s all right, if you live the life you please
Well it’s all right, even if the sun don’t shine
Well it’s all right, we’re going to the end of the line
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor