Eprakone – ezoterika a spiritualita

Pokračujem popisom šamanských pomôcok podľa Sarangerel Odigon, ktorá opisuje tradíciu Burjatov. Dnes to bude šamanská palica.

Šamanské palice majú množstvo podôb. Obvykle sú robené z dreva, ale niektoré bývajú aj zo železa. Obvykle sa im hovorí horibú alebo tayag, pričom obe slová značia “palica pre chôdzu”. U mnohých sibírskych kmeňov sa šamanská palica používa miesto bubna a šaman sa naučí putovať bez zvuku bubna. Väčšina palíc býva totiž zdobená hanhinuur (zvončekmi) a tak sa dá počas putovania použiť ako hrkálka.

Väčšina šamanských palíc je buď zakončená vidličkou, alebo má ozdobnú vyrezávanú hlavicu – najčastejšie v podobe nejakého zvieraťa. V tradícii Burjatov sa najčastejšie používa hlava koňa (nádherný obrázok je v knihe, ale je tak nízkej kvality, že som ho nemohla zoskenovať; vyzerá ako konská hlava na šachových figúrkach). Niekedy je palica ukončená aj dvojicou konských hláv, niekedy s uzdičkami a zvončekmi.

Palica s vidličkou na konci máva medzi oboma koncami vidličky natiahnutú strunku, na ktorej má poupevňované zvončeky, takže keď sa ňou potrasie, hrká.

Oba typy palice bývajú ozdobené stužkami.

Burjatská tradícia rozpráva o cisárovi Geserovi, ktorý používal palicu zo santalového dreva. Táto palica mala magickú moc uspať alebo uviesť do tranzu každého, koho sa dotkla na vrchole hlavy. Takisto ju používal na cestách na premenu škodlivých vecí na užitočné.