Eprakone – ezoterika a spiritualita

Autor obrázka: Spice

Ktorú z tém, čo mi povedal Gabriel, budeme robiť? …
BRAL TO ESTE OPATRNE 🙂
Máš nejakú inú tému?
ANO
DELENIE NA BOHOV A NIKTOSOV
No fajn. Tak to bude dosť fuška.
🙂 Hádžeš flintu do žita?
To nie, len mám zasa také temné tušenie, že zopár ľudkov nakrknem. A to som si myslela, že bude chvíľku kľud…
Ak chceš, môžeme o niečom inom… 🙂
Nie. Povedala si si tému, tak ideme na to. Ale najprv: vybrala si inú tému ako navrhoval Gabriel. Je niečím táto téma dôležitá?
Je východiskom pre všetky ostatné. Gabriel nemôže predpokladať, že to máte všetci rovnako spracované. On ti hovorí pre teba. Ja potrebujem hovoriť pre všetkých.
Tak hovor, Gaia 🙂 …
🙂 Neposmievaj sa. Ide mi o to, že nejako často zabúdate, že ste rôzne duše v rôznych etapách svojho života v hmote. Všetci sa tvárite, ako keby tie najlepšie duše boli tie, ktoré to už „majú za sebou“. Prečo? Tie proste pôjdu skúmať niečo iné… Ale my stále potrebujeme niekoho, kto sa bude zaoberať hmotou. Takže z nášho pohľadu tie „nižšievyvinuté“ duše sú dokonca možno zaujímavejšie. … 🙂 Vieš, čo chcem povedať?
Že každý máme svoju cestu a preto sme neporovnateľní s ostatnými?
Presne tak… Nemá význam, aby sa niekto, kto má ešte pred sebou mnoho inkarnácií, stresoval, že je „menej“. Nie je „menej“, je len „inde“. A nemá význam, aby sa takýto niekto začal nafukovať do rozmeru, ktorý mu neprináleží, len aby ho ostatní brali vážne.
Myslíš, koho slovo má akú hodnotu?
Presne.
A vy viete, koho slovo má akú hodnotu?
🙂 To záleží od toho slova, nie od toho, kto ho vraví. Často práve nekomplikovaný pohľad ľudí na veci okolo nich vedie k poznaniam, ktoré zarazia aj tých najpokročilejších.
No, ja síce k tým najpokročilejším nepatrím, ale fakt ma niekedy zohne, keď niekto zdanlivo hlúpy tresne niečo – a ono je to úžasné!
🙂 Nespájaj múdrosť s osobou, spájaj múdrosť s uhlom pohľadu.
🙂 Snažím sa. Nemôžem povedať, že by sa darilo.
Nie je problém, keď sa niekedy nezadarí. Problém vzniká, keď si niekto povie, že už všetko vie a má jediný správny názor. Títo ľudia obvykle vedia len veľmi málo a nepoznajú dostatok skutočností a uhlov pohľadu. Preto je pre nich všetko jasné a zrejmé a čierno-biele. Keď ti veci nie sú jednoznačné a vidíš veľa aspektov, z ktorých niektoré sú zdanlivo pozitívne a iné zdanlivo negatívne, je väčšia šanca, že vidíš správne. Nijaká vec na svete nemá len jeden aspekt. A nijaká vec na svete nemá len pozitívne alebo negatívne atribúty. Keby to tak bolo, boli by „svetom samým o sebe“ a neprepájali by sa s inými vecami do jedného celku. Pretože prepájať sa môžu len cez svoje atribúty.
Takže svet by sa rozpadol…
Nie. Svet sa nikdy nerozpadne. Je to jedna energia v jej mnohých vyjadreniach. Vidieť len niektoré a popierať existenciu tých druhých je známka, že ešte na sebe musíš hodne pracovať.
Vieš, čo mi vadí? Nie je to zrovna o „bohoch“ a „úbožiakoch“, ale vadí mi, že niektorí ľudia sa správajú ako tí „jediní spravodliví“. Často na to stačí, že poznajú niekoho, kto pozná niekoho kto hovorí s Otcom. Neviem, ako takýmto ľuďom nastavovať zrkadlo. Keď sa doňho pozrú, vidia len úžasnú vyššiu bytosť, ktorej ostatní nesiahajú ani po členky.
S tým nič neurobíš. Kým si budete spájať múdrosť s istou osobou, ktorá hovorí, budete za múdrosť považovať kadečo. Ak si začnete všímať samotné slová a ich význam, nie osobu, ktorá rozpráva, začne to vyzerať inak. Môžete sa začať učiť navzájom.
Ty vieš, na čo narážam.
🙂 Kašli na to. Tvojou úlohou je navodzovať situácie, nie starať sa, aby tí ľudia pochopili. Ak sa rozhodnú nevidieť, nie je to tvoje zlyhanie, ale ich voľba zostať tam, kde sú.
Nemôže sa stať, že navodím aj nevhodnú situáciu?
🙂 Nie. Každá situácia je len situácia. Poučenie vzniká spôsobom, akým na ňu rôzni ľudia zareagujú. Ty nereaguj na ich reakcie. To nie je tvoja úloha. Neošetruj. Ak myslíš, navoď novú situáciu – ale nezasahuj. To nie je tvoja úloha.
OK. Odbočili sme. Bohovia a babráci.
🙂 Je mi dôležité, aby ste pochopili, že nič také neexistuje! Ani jedno, ani druhé. Každý z vás je „bohom“ svojho vlastného „systému“ – sveta, v ktorom žijete. Možno si neutvárate okolnosti, ale utvárate si svoju reakciu na ne a tým si utvárate svet.
Je celý svet len reakcia?
🙂 Iste… Všetko sa to odohráva v tvojej hlave. Keby si nemala hlavu, nemala mozog, nedokážeš zistiť, či „tam vonku“ niečo skutočne je… 🙂
Raz som videla video, kde hovorili, že keby niekto vzal ľudský mozog a stimuloval by konkrétne centrá v ňom (počkaj, zabudla som povedať, že keby bol len ľudský mozog a nič iné), mozog by si myslel, že „tam vonku“ je to-a-to… len podľa toho, aké centrum a aký vnem v tom centre by sa práve stimuloval. Máš na mysli niečo podobné?
Mám na mysli presne to. Neviete, čo je „tam vonku“, kým nemáte seba, svoju oddelenosť, svoju identitu – a svoje ego. Nemôžete spoznávať svet „tam vonku“ bez sebavnímania.
A ako to súvisí s bohmi a babrákmi?
🙂 Je to len príklad, že ak si prichodíš ako „boh“, tak len si stimuluješ isté centrá v mozgu – nie si skutočný Boh, si len svoja predstava Boha. A potom vzniká veľmi smiešna situácia, keď si niekto myslí, že je Boh, a jeho predstava Boha je menej dokonalá než predstava jeho okolia… 🙂 Rozumieš?
Okolie ho má za babráka a on má okolie za babrákov.
🙂 Presne. A ktorý z nich je babrák?
😀 Ten, kto pristúpil na hru „som babrák“!
🙂 A kto je Boh?
Všetci?
🙂 Každý v svojom svete.
A môžeme byť bohmi v našom svete a mať pritom aj Boha? Ako to ide dokopy?
Váš Boh je všetko ostatné vrátane vás, čo existuje. Takže aj ten „babrák“, ktorým tak pohŕdate 🙂 … Aj on do toho patrí. Aj on je súčasťou toho istého vedomia, ktoré sa postaralo, aby ste sa cítili ako ego.
Má teda význam snažiť sa zbaviť ega?
To je blbosť. Kým si duša v tele, máš ego. Keby si nemala, nespĺňaš základný účel toho, pre čo tu si. Ak sa nedokážeš odhraničiť od zvyšku, ako ho chceš skúmať? A potom, ako ho neskúmaš, načo si v hmote?
Čiže tí, ktorí už nechcú skúmať hmotu, prechádzajú do inej formy existencie?
Prechádzajú do formy myšlienky.
Pecka. To potom skúmajú myšlienky?
🙂 Presne.
Keby som ja trebárs zajtra umrela, budem skúmať myšlienky?
To by sa ti páčilo, čo? 🙂 Svojím spôsobom áno. Ale vrátiš sa späť do hmoty. Buď ako hmota v hmote, alebo ako myšlienka v hmote. Tvoja úloha je robiť situácie.
A skúmať myšlienky. 😀
🙂 A skúmať myšlienky – ak sa ti bude chcieť.
Môže sa mi aj nechcieť?
Môžeš zostať visieť v sieti a pôsobiť odtiaľ.
Parááááda… 😀 Ešte niečo k bohom a babrákom?
Nie. Keď si uvedomíš, že vyhlásením sa za jedno sa súčasne vyhlasuješ aj za to druhé, tak ťa možno prejde potreba vyhlasovať sa za čokoľvek a začneš byť znova duša v tele a telo v hmote. To je ten bod, kedy napĺňaš svoju funkciu. Nie keď si myslíš, že ostatní nemajú pravdu… že veci vidíš lepšie… Každý máte svoju vlastnú pravdu, pretože každý máte svoj vlastný svet. Len časť z neho sa kryje so svetom iných ľudí. Vyhlásiť to, čo práve ty vidíš, za jediný správny svet je neužitočné. Pre nás, ale aj pre teba. Obmedzuje ťa to vo vnímaní. Miesto toho, aby si poznávala, uzatváraš sa v známom. Ešte nikdy nikto sa nedozvedel novú vec, keď robil len známe veci a pohyboval sa len v známom teréne. A potom si tu načo? Tvoja úloha je poznávať. Prijímať nové situácie, aj keď možno nie sú najpríjemnejšie, ale prežiť si ich, porozumieť tomu, čo sa v nich dialo, a ísť ďalej, v ústrety novým situáciám.
🙂 Ty, Gaia… ale to znie, ako keby som bola parádny kretén! 😀
Vieš, ako to myslím. Je dobré, že to môžem hovoriť o tebe a teba sa to nedotkne. Nech si v tom každý nájde to, čo sa týka jeho. Ty si si niečo našla?
😕 To vieš… Nechápanie, prečo iní nevidia veci, ktoré sú mne úplne zjavné a zrejmé. A nevidia ich ani ľudia, ktorých mienku si nesmierne vážim!
🙂 To preto, že v tejto jednej veci si ďalej ako oni. Nečuduj sa a nezazlievaj. Vezmi na vedomie a teš sa, že v niečom si ďalej ako oni. Oni sú zas ďalej v iných veciach a tam sa od nich môžeš učiť.
A mám sa učiť absolútne od každého?
Ak je tam niečo, čo ťa môže poučiť, tak áno.
To mi pripomína toho Lujana Matusa… Už som ho takmer odpísala ako úleta. A potom som otvorila knihu na inej strane – a začala som to hltať… 🙂
Každý človek ti má čo povedať. V tomto systéme niet jediného, komu by ostatní nemali čo povedať. Veď každý jeden z vás má čo povedať Otcovi – na to tu predsa ste… 🙂