O ceste cez tunel

Susan Greggová popisuje príbeh, ako sedeli s Miguelom Ruizom na múriku nad morom a jej sa náhle zmocnila celkom nevysvetliteľná hrôza až panika. Don Miguel jej vtedy povedal, že pocítila prítomnosť smrti. Susan Greggová dodáva, že v tom okamihu začala jej „cesta cez tunel“.

Toto je nový obraz, ktorý si z Castanedu nepamätám. Sama si s tým neviem veľa počať (buď som cez tunel nikdy nešla alebo je „tunel“ len obraz, ktorý u mňa vyzeral inak), a tak sa obmedzím na výťah a prípadne poviem, čo k tomu viem povedať zo svojej skúsenosti (tej „netunelovej“ 🙂 ).

Susan Greggová do tunela vstúpila počas meditácie. Bol „snový“, nepevný, a jeho steny sa zužovali a cítila sa v ňom čoraz horšie a stiesnenejšie. Popisuje to ako hodne desivý zážitok. Napriek tomu ju to ťahalo vpred. Čítať ďalej

Jedinci, ktorí sa potrebujú trápiť

Ďalší článok z Poradne, tentokrát z 24.9.2008:

Zasa vyberám z diskusií na minigrimi, než ich celkom vymažem. Nazbieralo sa tam za tie roky hodne poznania a bola by škoda, keby sa stratili… 😛

Beáta: “Som asi typicky jedinec,ktory sa potrebuje trapit?!Dokazem si vsugerovat hocico,len skoda,ze viac je toho negativneho,nez pozitivneho.”

Trnka: “Beátka, mám tie isté pocity, ak ide o druhých ľudí viem pomôcť – ale sebe nie, tiež sa mi spĺňajú skôr tie negatívne myšlienky.”

Existuje viacero presvedčení, ktoré toto robia s naším vnútorným “programom”. Jedno z nich je pocit menejcennosti, nevyhovovania alebo menšej schopnosti. Môže byť zapríčinený celkom obyčajnými vecami – napríklad na nás zamala kládli rodičia príliš vysoké nároky alebo sme mali jednoducho smolu a párkrát po sebe sme sa dostali do situácií, ktoré sme nemali šancu ustáť. Potom sa takýchto vecí bojíme, robíme si starosti, aby nenastali… Hovorí vám to niečo? Čítať ďalej

“Negatívne kritériá” v našom živote

Minulý týždeň som zasa mala taký ten “božský vhľad”. (V minulosti ich už bolo zopár, ale dostal ma hlavne tento. 🙂 ) Už istý čas sledujem, že sa v mojom živote hemžia ľudia, o ktorých nestojím. Nemajú pre mňa výpovednú hodnotu a podľa toltéckeho vzoru som ich zastrčila do chlievika “nezáleží na nich” ( 😛 hehe, už “zastrčila do chlievika” popiera samotný toltécky vzor… no, zdá sa, že k bezchybnosti mám ešte poďalej). Takže: “nezáleží na nich”, ale napriek tomu v mojom živote zostali a periodicky sa vynárajú. A čo je horšie – neubúda ich, skôr naopak.

Dosť ma to zneisťovalo. Mám snáď niečo nevysporiadané, na čo ma upozorňujú? Skúmam, skúmam, no nenachádzam. Chápem, čo robia a prečo to robia a chápem, že kedysi som presne s týmito vecami bojovala (napr. kodependencia, túžba byť obľúbený a podobne), ale nejako pre mňa tieto veci už nie sú až také zujímavé, aby sa mi furt musel nejaký kodependenťák alebo egoman pliesť pod nohy… Pýtala som sa anjelov, čo mám ešte nevysporiadané, že sa ich neviem zbaviť, ale anjeli mi stále svorne tvrdia, že nič. Čítať ďalej

Prečo neverím v Boha :-)

Dostala som newsletter od Chrisa Cadea, ktorý bol značne provokatívny: Prečo neverím v Boha. Prišlo mi divné, že nejaký Američan o sebe vyhlási niečo podobné a nezlynčujú ho 🙂 , tak som sa na to pozrela. A čo som videla, to sa mi zapáčilo:

Neprejde jediný deň, čo by som sa nepotkol o slovo “viera” v nejakej jeho podobe. Často sú to ľudia, čo hovoria o tom, ako prekonať nejaké obmedzujúce presvedčenia, ako ich odstrániť, inými slovami… ako zmeniť to, v čo veríme.

Začínam špekulovať nad celou tou štruktúrou “viery” a či nám vôbec pomáha. Zaujímalo by ma, ako sa môžeme vymaniť z potreby veriť v niečo. Ale aby som sa do toho mohol zahryznúť, potrebujem si najprv zadefinovať, do čoho idem hrýzť…

Osobne považujem za iróniu, že budem používať chlievikovanie (definície, delenie) na to, aby mi pomohlo myslieť bez chlievikovania – a napriek tomu je to výborná analógia na to, kam sa chcem dostať… Čítať ďalej

"Nerob predpoklady!" Ale ako?

Už sa chystá ďalší mesiac stalkovania a aj keď ešte ani zďaleka nie som bezchybná so svojím slovom, idem sa zamyslieť nad druhou Ruizovou dohodou: “nerob predpoklady!”

Dnes som dostala v Ruizovom newsletteri tento citát:

“Spôsob, ako sa zdržať robenia predpokladov, je klásť otázky. Zabezpeč, aby komunikácia bola jasná. Keď nerozumieš, pýtaj sa. Trúfni si klásť otázky, až kým nebudeš mať vo veci tak jasno, ako sa len dá. Len čo počuješ odpoveď, nemusíš sa domnievať, pretože budeš poznať pravdu.” — don Miguel Ruiz Čítať ďalej

Kto hovorí: vy alebo vaše ego?

Nedávno som našla na webe článoček od Marka Ivara Myhrea, ktorý sa dobre hodí do spektra tém na tejto stránke.

Čím vyššie je naše vedomie, tým väčšiu šancu máme oslobodiť sa od pascí nášho ega, ktoré by nás inak vábili, vťahovali do svojich drám a príbehov, vytvárali by v nás stavy nepohody a utrpenia a snažili sa nás vychýliť z nášho stredu či zviesť z cesty našej duše. Čítať ďalej

Ne-robenie ega: cvičenie

Včera som písala o ne-robení. Dnes prinášam príbeh k ne-robeniu s cvičením, ktoré navrhol don Juan Castanedovi, aby v ňom začal lámať bariéry vytvorené autopilotom.

“Počas dňa sú tiene bránami k ne-robeniu,” povedal. “Ale v noci, pretože v tme prebieha len veľmi málo robenia, je všetko tieňom – ešte aj spojenci. Už som ti o tom hovoril, keď som ťa učil chôdzu sily.” Čítať ďalej

Začni znova!

Dobre – veci nie sú také úžasné, ako sme si predstavovali… vlastne je to práve teraz skôr kopa hnoja a nie normálny ľudský život! Nezúfajme – jednoducho si povzdychnime nad tým hnojom, pusťme ho z hlavy a začnime znova. Čokoľvek sa v súčasnosti deje, uznajme skutočnosť, že si za to zodpovedáme sami.

Pripomeňme si – ak všetci ľudia na svete nevnímajú danú situáciu rovnako, nie je to fakt, ale len naša interpretácia faktu! Veci sa dejú. Budú sa diať, či sa nám to páči alebo nie. Fakty zmeniť nevieme. Čo však vieme zmeniť, je spôsob, akým na ne reagujeme – ako ich interpretujeme. Čítať ďalej

Kto je “ja”? O tom, s čím sa identifikujeme

V tomto texte ide o voľné pokračovanie článku Sme viac než naša predstava o sebe. Aj tu sa opieram o myšlienky Arjunu Ardagha, tentokrát z CD2, Radical Awakening (a tu sa už zbudhistieva 😛 ). Vedú nás k uvedomeniu si, že s čímkoľvek sa identifikujeme, postihujeme len časť toho,  čo skutočne sme. Zakladateľ taoizmu Lao-Ce tomu hovoril “pomenovávaním strácame”: pri pomenovaní (identifikovaní sa s časťou miesto celku) strácame všetky tie zvyšné časti a sme ochudobnení. (Mimochodom, niektoré citáty Lao-Ce, “Starého Majstra” nájdete aj v Zdrojoch pre meditáciu a jeho knihu Tao-Te-Ťing nájdete tu.) Čítať ďalej

Znova 2012: tentokrát ako sa naň pripraviť

Práve som doprerábala jeden z článkov na Mračnej hore. Je o našom sebavnímaní a sebaobraze a o mechanizmoch, ktoré ho tvoria. Je tam aj zopár cvičení na to, aby sme zistili, kde máme obmedzujúce predstavy, a pohli sa osobnostne o kúsok ďalej.

Keďže ste sa nedávno viacerí pýtali, ako začať so sebou robiť, dávam túto informáciu ako upútavku, a posielam vás na Mračnú horu lúskať články… A pre tých, ktorí sa chcú “pripraviť” na 2012: už samotný zoznam krívd, rekapitulácia (prípadne navrátenie stratených kúskov duše) a zmena vnútorného monológu nás dokážu celkom dobre očistiť od balastu. Podstatou úspechu sú naše myšlienky – to, čo očakávame, to sa nám totiž zhmotní… Takže prestaňme očakávať to zlé!

Takže odpoveď na otázku, ako sa pripraviť na 2012 – vnútornou prácou…

Ďalšie súvisiace články:
  • Aktivujeme si 12-vláknovú DNA 1
  • Aktivujeme si 12-vláknovú DNA 2