Pýtali sa Bashara (kanál Darryl Anka): “Čo presne je vedomie?”
Bashar: “Je to sebauvedomovanie, sebareflexia. Na to, aby si vedel, že ty si ty, potrebuješ niečo iné, s čím by si to mohol porovnať. Bez predstavy ‘iného’ by si nemal predstavu seba. Preto je vedomie doslova sebareflexia, sebauvedomovanie – schopnosť poznať seba cez poznanie toho, čo nie si ty. Je to prvý obraz Všetkého o sebe, aby bolo schopné vedieť, že je.” Čítať ďalej
Ľudia, zasa som sa niekde potkla o vyjadrenie, nad ktorým som doslova zaúpela:
Nikdy do nás vyššie ja neskončí naraz (ak nerátame dočasný zážitok počas silnej meditácie).
Vývojom sa posúvame cez parallelné vyššie a vyššie verzie seba a teda aj svety.
Napríklad ak týždeň meditujem (ráno aj večer) na univerzálnu lásku a odpustenie, naskočím na úplne iný zážitok, áno?
Čo ak niekde takáto existujem stále?….. Čítať ďalej
Ľudia často podliehajú mylnej predstave, že venovať sa spiritualite znamená stiahnuť sa z každodenného, hmotného života a zanedbávať ho. — Eva Pierrakos
Minule som si pozerala niektoré staršie komentáre tu na blogu a stretla som sa presne s tým, že ktosi mal problém s tým, že sme na “spirituálnej” ceste, ale nežijeme niekde v horách v kláštore a v izolácii. Čítať ďalej
“Vrcholom špeciálneho umenia, ktoré ťa chcem naučiť,” začala, “je čosi nazývané abstraktný let a prostriedok, ako to dosiahnuť, nazývame rekapituláciou.” Siahla dovnútra jaskynky a dotkla sa ľavej a pravej strany môjho čela. “Vedomie sa musí presunúť odtiaľto sem.”
/…/ “Telo musí byť obrovsky silné, aby vedomie bolo silné a fluidné a bolo schopné preskočiť z jednej strany priepasti na druhú v mihu oka.” Čítať ďalej
“Ľudská myseľ je dualistická. “Ja” poznám len vtedy, ak je aj nejaké “ty” – a “my”, ak je aj “oni”. Seba poznám len vo vzťahu k iným. Urobím toho druhého pomýleným, aby som mohol mať ja pravdu. Posudzujem iných, aby som vedel, kto som “ja”. Keď poviem “ona je hlúpa”, nejakým spôsobom porovnávam seba s ňou – buď ako chytrejšieho, alebo ako hlúpejšieho. Čítať ďalej
Minule som písala o stretnutí s lietajúcou rybkou na šamanskej ceste. Tú cestu som robila pre kámošku a vznikli doplnkové otázky – ono to posolstvo rybky nebolo najjednoduchšie a ja keď som ho zapisovala, chcelo sa mi hlavne spať, tak som sľúbila, že to rozpíšem ešte raz… z pamäti a vlastnými obrazmi. Je to to, čo som z posolstva pochopila ja. Čítať ďalej
Na fejsbúku som našla video Jeffa Fostera, ktoré so mnou hlboko zarezonovalo (som zvedavá, či práve na tej správe, ktorú chce posunúť ďalej 😉 ). Je o tom, že hlboká akceptácia nie je nič, čo by sme “robili” alebo “dosahovali”, ale je to to, čo sme práve teraz… 🙂 No, ide sa na prepis tých myšlienok, čo ma zaujali: Čítať ďalej
Neexistuje jedna jediná metóda, ktorou sa dá dosiahnuť Tao.
Považovať nejakú metódu za takúto značí, že sme stvorili dualitu,
ktorá nás len odďaľuje od toho, aby sme porozumeli podstate…
(There is no one method for attaining realization of the Tao.
To regard any method as the method is to create a duality,
which can only delay your understanding of the subtle truth.…) Čítať ďalej
“Ak chceš byť bojovník, potrebuješ si predovšetkým a celkom oprávnene začať uvedomovať svoju vlastnú smrť. Ale rýpať sa v svojej smrti by každého z nás zameralo na svoje ja a to by nás vnútorne rozložilo. Preto druhé najdôležitejšie, čo potrebuješ ako bojovník, je odstup. Predstava blížiacej sa smrti sa z posadnutosti premení na ľahostajnosť.
Takže sa potrebuješ odpútať – odpútať od všetkého. Len predstava smrti dokáže človeka odpútať do tej miery, že prestáva byť schopný odovzdať sa čomukoľvek. Len predstava smrti dokáže človeka odpútať do tej miery, že sám pred sebou už nič neukrýva. Takýto človek už po ničom nejde, pretože nadobudol tichú chuť na živote a na všetkom, čo ho tvorí. Vie, že jeho smrť naňho striehne a nedá mu čas na to, aby sa na čokoľvek upäl, takže vyskúša všetko bez toho, aby sa stal na tom závislý.” — don Juan
O tom, ako to celé začalo a ako sa zo Všetkého-čo-je utvorilo ego, som už rozprávala. Teraz ideme na to ego znova, tentokrát s lupou 😉 :
Ego-ja je nevedome v priamej opozícii k nášmu Zjednotenému Ja. Vie, že sa oddelilo od Zdroja a trávi svoju existenciu vehementným popieraním jeho vnímanej zrady. To vtedy sa zrodila dualita dobrého a zlého a stav sústavného naháňania sa za pôžitkom a vyhýbania sa bolesti. Ego-ja sa nám prejavuje najviac svojou fascináciou chcením a posudzovaním.
V centre všetkých našich emocionálnych potrieb leží hlboký pocit opustenia, pocit sústavného ohrozenia a pocit nevyhovovania. Nanešťastie, to je dedičstvo ego-ja a ego-ja sa sústavne snaží tieto prastaré pocity vygumovať rôznymi rozptýleniami.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 