Život v stave beztiaže

kozmonautNarazila som na jeden nepríjemný vedľajší účinok toho, keď sa človek začína oslobodzovať od duality. Je to niečo, čomu hovorím “stav beztiaže”.

Predstavte si kozmonauta niekde vo vesmíre, ako sa vznáša v svojej kozmickej lodi. Nevie poriadne, kde je “hore” a kde je “dole” – dokonca ani vo vzťahu k svojej vlastnej pozícii, pretože aj tá sa sústavne mení.

Skúste sa ho spýtať, či stojí. Nebude vám vedieť odpovedať. Ešte stále bude vedieť, či “drží”, ale s tým “státím” bude mať problém. Nie preto, že by nemal potrebný cit v nohách, ale preto, že obvyklá ľudská definícia “státia” sa stala bezpredmetnou. Čítať ďalej

Oheň a voda

Nedávno som dostala udičku, ktorá mnou chvíľku poriadne mávala, než som ju začala spracovávať… 😳 Za jeden deň som počula dvakrát pieseň Set fire to rain od Adele a zakaždým ma rozozvučala:

Keďže som aspoň čiastočne počúvala slová, moja prvá reakcia bola hrôza. Sú veci, na ktoré som citlivá – a najmä tá, že by všetko mohlo byť celkom inak, ako to dnes vnímam. Som si vedomá toho, že všetky moje vnemy sú len pokusy hmotného mozgu odinterpretovať mimohmotné zážitky a ak niekde na začiatku urobím chybu, môže byť všetko celkom inak a ja sa pohybujem v sieti svojich bludov… Táto pieseň akoby túto možnosť otvárala. Čítať ďalej

Byť človekom #2: Budeš prechádzať lekciami… voľba, férovosť a milosť

V predošlom článku som načala druhú lekciu “byť človekom”, ktorá pozostávala z toho, že celý náš život je jedno veľké zreťazenie lekcií, ktoré sa nám opakujú tak dlho, až kým sa ich nenaučíme a neposunieme sa ďalej. Niektoré lekcie sú krátke, iné trvajú aj za rámec jedného života. Niektoré lekcie sú príjemné a vyzerajú skôr ako “odmena” za dobré správanie, iné sú nepríjemné a ďalšie sú dokonca hrozné  a bolestivé. Či sa nám to páči alebo nie – musíme cez ne. A pri tom sa učíme otvorenosti, voľbe, férovosti a milosti.

O otvorenosti sme hovorili minule, ešte nám zostali voľba, férovosť a milosť. Čítať ďalej

Ako sme stratili pamäť: o ľudskom mozgu

„Naše vnímanie univerza je priamy odraz nášho systému filtrov.“ — Susan Gregg

Susan Greggová rozpráva, ako začal vysvetľovať energetickú štruktúru ľudského tela kedysi Miguel Ruiz. Prirovnal to k miestnosti: Predstavte si, že sa zobudíte v miestnosti s dvoma oknami a spústou tlačítok a páčiek, ale bez dverí, ktorými sa dá vyjsť. Zo zvedavosti sa začnete s tými tlačítkami a páčkami hrať a zistíte, že napríklad potiahnutie tejto páčky pohne nejakým predmetom a tento predmet sa nazýva malíček. Takisto zistíte, že keď vypudíte vzduch, viete vydať hlasný zvuk a niekto príde sa o vás postarať. A tak skúmate, čo robí čo, a po čase vás vaša hračka celkom pohltí – do tej miery, že zabudnete, že ste bytosť v miestnosti a začnete sa identifikovať s tou miestnosťou. A to sa deje človeku: miesto toho, aby sa vnímal ako duša v tele, začne veriť, že je svoje telo.

Súčasť nášho určenia na tomto svete je podľa Miguela Ruiza rozpamätať sa, kto v skutočnosti sme. Účelom života je „prelomiť túto realitu“ a posunúť sa mimo ilúziu duality. Sme tu na to, aby sme sa rozpamätali, že sme energetické bytosti. Podstata toho, čo sme, je energia – úplne voľná, nespútaná a expanzívna. Keď sme odrezaní od svojej slobody, pociťujeme nepohodu. Obmedzenia fyzického univerza nás teda tlačia rásť a rozvíjať sa. Čítať ďalej

Paradox čisto v našej hlave

Mailom každú chvíľku niečo prifrčí a minule ma niekto obšťastnil Paradoxnými desatoro. Tak ma dohriali, že som sa šla okamžite pozrieť na web, čo to je zač. Zistila som, že ide o názvy kapitol z knižky Kenta M. Keitha Paradoxné prikázania.  A štýl, akým sú nazvané, i vývody autora článku, čo som na webe našla (“veľkí ľudia s veľkými myšlienkami ohrozujú malých ľudí nízkej mysle”) ma vnútorne bolia. Mám problém s vyjadreniami, ktoré silne polarizujú svet, stavajú nás proti iným a robia z nás Obeť v zmysle: “niekto, kto sa musí obetovať, a preto je lepší ako ostatní, ktorí sa neobetujú”. Už v minulosti som sa s týmto videním sveta potýkala a zatiaľ sa na tom nič nezmenilo – budí vo mne silnú neľúbosť. Čítať ďalej

Rekapitulácia: 1. Energetické telo a ego

Rekapitulácia sa dá len ťažko definovať. Máme do činenia s procesom, ktorý presahuje ľudskú racionalitu. Nedá sa vydefinovať niečo také premenlivé ako rekapitulácia. A tak je možné, že ako budeme postupovať cez knižku Victora Sáncheza, budem definície rekapitulácie postupne upravovať. Ešte to neviem; zatiaľ som len na strane 22 🙂 .

Termín “rekapitulácia” zaviedol Castaneda niekedy v roku 1982, ak sa správne pamätám.  Sánchez, ktorý je k domorodcom ako antropológ nesmierne blízko, to niekde nazýva teočihua. Rekapitulácia je v princípe niečo, čo naše energetické telo robí automaticky – proces, ktorým sa lieči zo škôd, ku ktorým došlo pri negatívnych energetických výmenách. Čítať ďalej

Vyosená realita: o nerovnováhe v rovnováhe

GT kvety v kvapkach vody

Nasledujúcu pasáž som našla v jednom z ezoterických newsletterov, ktoré dostávam. Je zo stránky Revolutioniz a zapáčila sa mi, takže ju spracujem:

Pýtali ste sa: “Ale ako môžeme my byť vyosení a v nerovnováhe, ak realita, ktorej súčasťou tak-či-tak sme, je v rovnováhe alebo ľahostajná?”

Použijem metaforu… Predstavte si vaňu plnú vody. Nijaká voda nepriteká z kohútika a vo vani je zátka, takže voda ani neodteká. Voda je v princípe “v rovnováhe” – vyvážená.

Ale teraz nejakým činom vytvoríte vo vode vír. Vír môže mať svoj vlastný záujem v rámci “všetkého-čo-je”, čo je pre nás v tomto príklade voda. A z perspektívy víru môžu veci vyzerať hodne nevyvážene a divoko. Čítať ďalej

Boh: predstava ktorej dimenzie?

K tejto úvahe ma inšpiroval Nrayn. Na komentár to bolo príliš dlhé a tak radšej využijem formu článku – ku ktorému sa dá komentovať a nemusíme mať filozofické diskusie pri celkom odlišnej téme.

Pri článku Meč na niti (hehe, aj vy to zakaždým prečítate inak? 😛 )  Nrayn napísal toto:

“Jedna z definícií Boha podľa Védskeho učenia definuje Boha sanskritským slovom, ktoré znamená, že Boh je Ten, Kto v plnej miere vlastní šesť základných vlastností. Je najmocnejší, najmúdrejší, najslávnejší, najbohatší, najkrajší a vie najviac odriekať.

Ak je niekto, kto disponuje týmito šiestimi vlastnosťami v neobmedzenej miere, môžeme si byť istí, že je to Boh.” Čítať ďalej

Špiritizujeme: Vibrácia ako nosná vlna

Keď už Čikitet po tisícsedemstodevätnásťapoltýkrát niekomu odporúčal čítať Kybalion 😛 , niečo vo mne sa zlomilo a išla som ho teda čítať… A poviem vám, je to zážitok. Pri týchto “počteníčkách” sa človek vždy najviac bojí, že sa potkne o niečo, čo totálne postaví na hlavu ten obraz “reality”, ktorý si doteraz tak prácne poskladal v svojej múdrej hlavinke… 🙂  Ale tam, pokiaľ som sa doteraz dostala, je to ešte v pohode. Zatiaľ sa spomedzi riadkov ešte nevynorila ruka a neprefackala ma 😀 … Naopak, našla som niečo, kvôli čomu som si povedala, že založím na stránke aj “filozofický kútik”, kam budem písať niektoré postrehy, čo ma mimoriadne zaujmú!

Dnes ide o vibrácie. S týmto slovom (a frekvenciou a rezonanciou) sa v ezoterike stretávam často. Ja som na fyzike vždy chrápala pod lavicou, takže pre mňa sú to všetko cudzie slová a chvíľu trvalo, kým som si k nim vytvorila patričný mentálny model. Ale aká som bola potešená, keď som pri čítaní Kybalionu zistila, že môj mentálny model “leží v línii”! 😛 Čítať ďalej