Odhŕňame lupene druhej čakry – časť 3.

-guiltVina

Vina je démonom druhej čakry lebo obmedzuje voľné plynutie pohybu, prevažne tým že ho zbavuje pôžitku. Keď sa cítim previnilo za to čo robím, neužívam si to naplno. Neprežívam úplne danú skúsenosť, lebo časť zo mňa je zmrazená, obmedzuje ma alebo sa snaží získať kontrolu nad tým čo robím. Počas večného zápasenia s mojou váhou som sa stále cítila vinne keď som jedla. Následkom toho bolo to že som vôbec nemala pôžitok z jedla a tak som chcela jesť znovu. Nutkavé činnosti sú často pudy pre získanie pôžitku ktoré sú opakované, lebo pocit viny zabraňuje uspokojeniu.

Vina zadržiava tieň v jeho temnej, podvedomej ríši. Dá sa povedať že vina je väzenský dozorca ktorý drží tieň v klietke, bráni mu vystúpiť do svetla vedomia. Samozrejme sa tým tieň držaný v kliekte stane neodbytnejším a dozorca musí utužiť svoju kontrolu. Čítať ďalej

Odhŕňame lupene druhej čakry – časť 1.

Po dlhej odmlke ďalší z článkov z knihy Anodey Judith: Po tom čo sme si pred rokom uplatnili svoj stratený nárok na chrám svojho tela a zaplávali vo vodách odlišnosti pokračujeme v tematike druhej čakry:

Základné témy druhej čakry:

Zmena, pohyb, plynutie, pocit, pôžitok, emócia, potreba, túžba, tieň, vina, dualita, sexualita

Ponorenie do vôd

„ Mýtus vnorenia sa pod vodu, ponorenia sa a znovuzrodenia … mýtus krstu … je odvážnym skokom do nebytia s vyhliadkou dosiahnuť nové bytie.“

Rollo May Čítať ďalej

Nebuďme odrazom nevyrovnanosti iných

Dnešným článkom prispela Maja a volá sa Nebuďme odrazom nevyrovnanosti iných – alebo Ako sa stať cynikom voči útokom:

Tí, ktorí potrebujú spôsobovať pocity viny a hanby iným, sami pociťujú vinu a hanbu. Tiež tí, ktorí potrebujú vyvolávať u iných pocity strachu, sami pociťujú strach. Odrážame len to, čo máme v sebe, šírime to do okolia a postupne sa tieto pocity vo vibráciách prenášajú ďalej.

Keď k nám niekto pristúpi s úmyslom obviňovať nás alebo inak negatívne ovplyvniť, je lepšie nezúčastniť sa tohto procesu v roli obete (rovnako ani otočiť situáciu a napádať jeho). Už pri samotnom vyhováraní a obhajovaní sa (sme obeť), sa u nás pocit viny vytvoril a snažíme sa s ním bojovať. Ale bojovať nie je treba, pretože tento pocit začne existovať ešte silnejšie. Ak na neho nepristúpime, nemá šancu v nás žiť. Na začiatku je to len ilúzia, ktorú sa rozhodujeme prijať, neprijať alebo premeniť. Čítať ďalej

Každá emócia mojej mysle patrí ku mne

V posledných dňoch som mala nejakú rozkývanú náladu – nie vyslovene zlú, ale nestabilnú. Je to dané tým, že zžívanie sa mačičiek mi robí starosti. Keď prišla posledná, Beruška, Lassiterko bol jej najväčší kamarát, pretože on taký proste je. Hneď sa spolu hrali. No ale posledné dva týždne sa to nejako pokazilo. Museli si niečo urobiť, lebo dnes po sebe syčia a bijú sa, až z toho škriekajú. No a v nasledujúcej minúte už nemajú problém žerkať z jednej misky. Tieto výkyvy sa zrejme premietajú aj do mojej nálady… Včera dávali v telke Avatara a tam som pochopila, že už aj my s mačičkami tvoríme jeden organizmus. Zmeny mojich nálad sa ukazujú na nich a zmeny ich nálad zasa na mne. A tak sa večne “ladíme”. 😛

Dnes ráno  ma zobudil Lassiter pred šiestou a tak som nebola najvrlejšia (vlastne som bola hodne nevrlá, pretože som spať šla okolo jednej). Vyskočil na vankúš a zložil sa tesne pri mojej tvári. Mám to rada, zaborím si tvár do jeho kožúška a môžem spať ešte aj celý deň, ale tentokrát to malo dva maličké kazy – asi bol na záchodíku, nevyčistil si poriadne zadoček a smrdel a navyše sa chcel hrať a tak mi pazúrmi začal škriabať očné viečka. Na to som citlivá, tak som ho zhodila z vankúša a Lassiterko ukrivdene odkráčal. (On sa nedokáže uraziť. V tomto mi je celkom nepodobný. 😉 ) Čítať ďalej

Tri pasce nášho ega

Na blogu Aine Belton sa objavil šikovný článoček o troch pascách nášho ega:

1. Perfekcionizmus

Perfekcionizmus je iluzórny svätý grál ega.

Keď sa snažíte byť perfektní, vždy skončíte s pocitom prehry a neúspechu. Je jedno, ako dobre niečo urobíte, ako sa vám darí a čo všetko dosiahnete, nikdy sa to nebude cítiť ako “dosť”, pretože to nikdy nebude dokonalé a tak to nikdy neuhasí nenásytnú túžbu po dokonalosti. Miesto toho sa budete cítiť prázdni a nevyhovujúci.

Perfekcionizmus nás robí slepými voči našej vrodenej hodnote, znižuje naše kladné stránky a nafukuje naše menej kladné stránky. Čítať ďalej

Ako sa vyliečiť z pocitov previnenia?

Tento článok prišiel od Misy Hopkinsovej zrovna vtedy, kedy som dokončila spracovávanie vystúpenia Waynea Dyera, v ktorom spomínal aj pocit previnenia a povedal, že má z pocitov najnižšiu vibráciu. Pri pokuse preložiť ho sa mi pred posledným odstavcom celý nejako záhadne a neobnoviteľne premazal, takže toto je už druhý pokus – a začínam byť “dobre informovaná” 🙂 :

Pocit viny/previnenia je koreňom mnohých nemocí. Jeho stálym sprievodcom je ľútosť. Pokiaľ stále žijeme v emocionálnych útrapách spôsobených minulosťou, nemáme veľkú šancu vyliečiť sa v súčasnosti.

Vina je hnev na seba samého za rozhodnutia, ktoré sme urobili. Bunky tela dokážu v sebe uchovávať energiu viny a ak to urobia, v tele vznikajú zápaly alebo zápchy a stuhnutia. Vlastne sa nám môže stať, že sa zdanlivo vyliečime len na to, aby sme sa za chvíľu museli potýkať s tými istými príznakmi. Vina nám nedá dlhý čas na vydýchnutie; fyzické príznaky to odrážajú. Čítať ďalej