Vyhľadaj odborníka!

Je možné, že máme pred sebou a okolo seba práve rozbúrené vody – alebo nás ešte len čakajú… Niekedy musíme čeliť v živote situáciám, s ktorými sme sa ešte nestretli a na ktoré nemáme potrebné vedomosti, zručnosti či poznanie. Ako vtedy reagujeme?

Najčastejšie, keď je pred nami niečo, z čoho máme strach, urobíme si o situácii istú predstavu a tú potom riešime v hlave. Problém je, že situácia v reáli a predstava v hlave nie sú jedno a to isté – kým situácia v reáli sa sekundu zo sekundy vyvíja a môže nabrať celkom nečakané zvraty, naša predstava v hlave je statická, nemenná a s obmedzeným počtom možností riešenia. Keď ju začneme v hlave rozoberať a hľadať to najvhodnejšie riešenie, môže sa stať, že narazíme buď na nedostatok informácií alebo na prekážku, s ktorou nevieme pohnúť. V hlave sa nám situácia vidí neriešiteľná, hoci v reáli by už medzitým možno vyzerala celkom inak. Čítať ďalej

Povedz “Áno!”

Z času na čas musíme robiť rozhodnutia. Tie robievame dvojakým spôsobom – spoľahneme sa na intuíciu alebo začneme zvažovať pre a proti. Kým sa pri zvažovaní správame výlučne výsledkovo, je to v poriadku. Ale všimli ste si, ako často si sadneme s ceruzkou a papierom, urobíme si zoznam pre a proti, niečo nám vyjde – a nakoniec aj tak konáme opačne?

To preto, lebo rozhodovanie znamená zmenu zabehaného – a tým aj neistotu. Naše ego pri slove “neistota” a “riziko” okamžite spozornie – máme ho totiž práve na to, aby nás chránilo pred prípadnými rizikami. Naše ego nemá rado riskovanie. Nechce sa mu rozhodovať. Jednoznačné rozhodnutie je riziko – buď vyjde alebo nie. Naše ego si rado necháva vždy zadné vrátka pootvorené (podľa toho spoznáte, kedy konáte v záujme veci a kedy z pozície ega): zdržiava, váha, neodvažuje sa byť zraniteľným. Nekoná, až kým nemá úplnú istotu, že je v bezpečí. Problém je však v tom, že ego sa nikdy necíti v bezpečí… a preto nikdy nekoná. Naše ego vždy len reaguje. “Konať” značí urobiť prvý krok. “Reagovať” značí prispôsobovať sa prvému kroku, ktorý urobil niekto iný. Ešte kým pri prvom kroku býva väčšina možností otvorených, pri druhom kroku už bývajú zredukované na polovicu alebo tretinu… a preto je situácia pre nás nevýhodnejšia. Na druhej strane, keďže možnosti sú už obmedzené, je predvídateľnejšia – a preto pre ego prípustnejšia. Ego vždy robí kompromis medzi ziskom a bezpečnosťou. Čítať ďalej

Kontaktuj svoje duše spriaznené!

Niekedy v živote nastane obdobie, v ktorom ako keby sa všetko proti nám spiklo. Nič sa nám nedarí, pred nami sa kopia problémy a my si nevieme nájsť cestu von z nich. Takéto cykly sú v živote pomerne bežné. Najčastejšie sa v ich začiatkoch skrýva nejaká maličkosť, ktorá nás dočasne “vyhodila” z koľají. Prenesieme sa cez ňu, ale niekde naštrbila naše sebavnímanie – buď nás neúspech urazil alebo pohanil. A k slovu sa dostáva ego

Všimli ste si? Tak “urazil” ako aj “pohanil” sú posudzovačné slová, ktoré sa opierajú o naše sebavnímanie a situáciu, v ktorej toto sebavnímanie utrpelo. Miesto toho, aby sme pripustili, že naše “ja” má viac stránok ako len tie víťazné a že sme to práve úspešne dali svetu najavo, začneme unikať následkom tohoto poznania – najčastejšie tak, že robíme ešte viac toho, čo sme robili predtým: prefarbujeme veci, preinterpretovávame ich a tvárime sa, že “všetko bolo inak” a “to bola náhoda”. Čítať ďalej

Rozdýchaj to!

Prezradím vám tajomstvo: Naším najväčším nepriateľom je nádej.

Všetci sme “závislí” na nádeji – dúfame, že sa veci vyvinú, ako si ich prajeme, že sa vyhneme bolesti, že zažijeme niečo úžasné, že dosiahneme šťastie, že pochybnosti a neistota sa rozptýlia. Všimnite si, čo som práve povedala – všetko sú to obrazy budúcnosti. Žijeme s pohľadom upretým do budúcnosti a nádejami spojenými s budúcnosťou. Vôbec si nevšímame ten jediný okamih, keď skutočne máme istotu a keď skutočne môžeme veci meniť – prítomnosť. Čítať ďalej

Hovor pravdu!

Veľa nešťastia a nedorozumení v našom živote vzniká preto, lebo konáme z nášho ega, nie z našej skutočnej podstaty. Nerobíme to vedome – od detstva sme nútení prispôsobovať svoje prejavy tomu, čo sa od nás očakáva, aby nás iní neodohnali a nevylúčili zo svojho stredu. Človek sám o sebe je slabý tvor a potrebuje iných ľudí okolo seba. Tak sa začne prispôsobovať. Začne svoju identitu odvíjať od toho, ako ho hodnotia iní. Niektoré veci “predstiera”, lebo ich okolie očakáva, iné kamufluje, lebo okolie by ich neprijalo. A niektoré vlastnosti si už postupom času ani neuvedomuje – len ho nekonečne rozčuľujú na inýchČítať ďalej

Stop!

Zažívame zmätok, trápenie a nerozhodnosť? To nie preto, že veci sú zlé, ale len preto, že sa k slovu hlási opäť naše ego, ktoré má isté predstavy o tom, ako by veci mali fungovať, a nechce sa uspokojiť s ničím iným… Spomeňme si, ako sa prejavovalo v minulosti: vykrikovalo, nástojilo, dožadovalo sa, urážalo sa, bránilo sa, plakalo pri nevyhovení, plakalo zo strachu či od zlosti, snažilo sa vyhovieť každému a všetkým, dožadovalo sa pozornosti, vnucovalo svoje predstavy, odsudzovalo a posudzovalo, udieralo na oplátku… Ale chceme, aby sa to opakovalo? Chceme všetku svoju energiu vymíňať na tieto zbytočné veci? Čítať ďalej

Meditácie na stabilizáciu nášho nového “ja”

Je možné, že sme sa vysporiadali s minulosťou. Pravdepodobne sme vynulovali naše minulé krivdy. Je možné, že sme odrekapitulovali všetky tie ničivé zážitky, ktoré nás dnes oberali o energiu a obmedzovali naše možnosti voľby. Je pravdepodobné, že sme sa začali cítiť lepšie. A je takmer isté, že zasa prídu aj horšie dni… a my sa znova nájdeme presne tam, odkiaľ sme sa tak ťažko vyhrabávali – v našom pôvodnom bojazlivom, odbojnom, obranno-nariekavom postavení obete, ktorá musí čeliť negativite na všetkých frontoch súčasne!

Poučka prvá: rozdýchajme to. Je to absolútne v poriadku a stáva sa to každému. Aj vysoko vyvinutí ľudia a bosoráci mávajú svoj horší deň. Tak to vezmime ako to, čo to skutočne je – ako horší deň – a nezačnime sebou pohŕdať alebo sa neobávajme, že všetka robota vyšla navnivoč! Čítať ďalej