Pár dní prešlo od našej cesty do “sveta bublín” s Carlosom. Na druhý deň som za ním bežala, že si zjednotíme názory a povymieňame postrehy, ale bola som taká uťahaná, že sme si vymenili len pár viet, než som zaspala. A potom som už bola príliš uťahaná čo i len za ním vybehnúť. Až včera. Čítať ďalej
Včera som sa prvýkrát dostala do sveta bublín. Neviem to nazvať inak a ešte stále pre to nemám ani najmenšie porozumenie, čo ma – ako aj inak – nesmierne štve. Špekulovala som, ako sa dostať do lepšieho porozumenia, a napadlo mi, že čo tak ísť sa tam pozrieť spolu s Carlosom… Videl rozhodne viac iných svetov ako ja a možno jeho energia (v spojení s mojou) postačí, aby sme mohli začať s bublinami komunikovať. Čítať ďalej
Včera (t.j. niekedy celkom inokedy 😉 ) som si zavolala na kyvadlo Gabriela. Trápilo ma, že sa dokážem skontaktovať s Carlosom, ale nie s Gabrielom; nepočujem ho, necítim ho a keď zavolám, nepríde. Bola som zvedavá, čo sa zasa pokazilo. Čítať ďalej
Moje snívacie praktiky pokračujú. Už asi týždeň sa chcem spýtať Castanedu na to, či je pre mňa rozumnejšie držať sa jeho popísaných techník (čo nerobím), alebo postupovať svojím chaotickým spôsobom. Ale vždy pri predošlých kontaktoch sme sa venovali niečomu inému. Včera som to nahryzla, ale nedostala som nejakú odpoveď, ktorej by som sa mohla pridržať. Tak som to v noci skúsila znova. Čítať ďalej
V kapitole 5 hovorí Castaneda o svojich prvých kontaktoch so skautmi a ako sa cez nich dostal do sféry inorganických bytostí. Jeho prvý kontakt bol, že v sne si všimol neobvyklý predmet, ktorý ho pútal a ako keby odmietal pustiť. Bol v obchodnom dome, pozeral starožitnosti (pričom si v sne uvedomoval, aké absurdné je hľadať starožitnosti v obchodnom dome) a jednu aj objavil – hlavicu vychádzkovej palice. (A než budeme pokračovať, dnes sa mi ešte ani raz nepodarilo napísať “starožitnosti” bez chyby. 😉 ) Čítať ďalej
Skautov popisuje stručne Castaneda v druhej kapitole (a potom buď ešte na inom mieste, alebo v inej knižke, už si nepamätám). To, čo som doteraz v hlave nosila o skautoch, boli tri veci:
No a potom mi anjelskí povedali, že som “skaut”. A s tými možnosťami hore sa nemožno čudovať, že som nebola svojou jedinečnosťou až taká nadšená. Čítať ďalej
Zvládla som to! 😀 Na druhý pokus, ale predsa… Večer som si urobila zoznam otázok, ktoré chcem s Castanedom prebrať. Bola v tom prvá brána snívania i anjeli. Pri prvej bráne som chcela vedieť, nakoľko je dôležité dodržať postup, a chcela som si overiť teóriu, že môj inovatívny 😉 postup snívania viedol k zvýšeniu neschopnosti odlíšiť reálne od snového. A čo sa týka anjelov, mala som včera podivný deň. Dopoludnia som si na nich už nespomenula ani raz, zato popoludní sa to začalo hromadiť a ja som zaregistrovala +/- autobus okolo 20 kontaktov, lenže navyše boli inej kvality. Málokedy viem, kedy ma volajú, ale toto sa cítilo presne tak.
No a potom taká “maličkosť” – vojsť do sna a odísť z neho cez bránu. 
Čítať ďalej
Záznam zo včerajšieho snívania, ale bude len taký “vlažný”. Včera som sa najprv nevedela skontaktovať, potom som zaspala a snívalo sa mi. Už si presne nepamätám, čo, ale ku koncu sna som sa dostala do pololucidity a začala si ten sen rozoberať (ešte počas snívania). Lenže… akosi som nerozumela. Mala som pocit, že hlboko vnútri rozumiem, ale keby som to pripustila, tak by to znamenalo znova len návrat k anjelom, takže som zúfalo hľadala iné vysvetlenie – a moc som sa nechytala. Zavrzla som na poslednom obraze Čítať ďalej
Nechcem to urieknuť, ale zdá sa, že sa pomaly staviam na nohy. Po takmer polroku “nemohúcnosti” – pričom z nej nemôžem obviniť nikoho, len svoju vnútornú mľandravosť. 😉 Halt, aj ja som len človek. V plnej jeho (ne)kráse.
Už som spomínala, že sa u mňa veci menia a že sa snažím odrezať od anjelov. Vďaka Pierrakosovej som dospela k názoru, že ak sú anjeli len projekcia môjho podvedomia, moja naviazanosť na nich môže predstavovať moje najväčšie obmedzenie, pretože Čítať ďalej
Spomínala som, aké podivné obdobie mám v poslednom čase – že som prestala cítiť. Kým cítite, tak ste závislí; niečo jednoducho neurobíte, pretože by ste niekomu mohli ublížiť. Keď necítite, viete, že ubližujete, ale je vám to jedno. Sebe, druhým – a čo? Ak vám niečo prichodí ako racionálne, urobíte to, aj keď za sebou zanecháte paseku a celkom sa tým odrežete od svojho zázemia. Čítať ďalej
