Práca so zrkadlom: vábenie moci

Pokračujem ďalšou kapitolou zo Susan Greggovej. Začína citátom:

„Našu spokojnosť podmieňuje cesta, nie cieľ.“

Toto je moja lekcia od anjelov. Keď som ich o niečo žiadala, mala som vždy v mysli presný obraz koncového stavu – a ten sa mi akosi nie a nie naplniť… Žila som v budúcnosti, tešila som sa na niečo, čo som nemala.

V istom bode, ktorý neviem čím bol daný, mi začali anjeli poskytovať drobné dôkazy svojej prítomnosti, hoci moje priania nenapĺňali (a nenapĺňajú 😦 ) o nič viac ako predtým. Ale tieto drobné dôkazy mi dali čosi iné – dali mi „ochutnávku“ pocitu, ktorý budem mať, až svoj cieľ dosiahnem… A odrazu som prestala byť tak silno fixovaná na svoj cieľ a cítiť, ako ho ešte stále nemám. Miesto toho som sa tešila z pocitov, ktoré vo mne vyvolalo poznanie, že k nemu napredujem. Prestala som žiť v budúcnosti a začala som žiť v prítomnosti – vychutnávať si každý prítomný okamih, kedy sa ukázal čo len maličký pokrok. Čítať ďalej

Reklamy

Rekapituluj budúcnosť

Dnešný článok mi prišiel práve od Female Warrior (ona už tiež medzičasom zmenila meno, ale ja ju už mám “zachlievikovanú” takto) a len čo som čítala nadpis, vedela som, že to musí ísť aj sem:

“Predstava, že čas sa pohybuje po priamke z minulosti do budúcnosti, je totálne primitívna – niečo, čo sa prieči skúsenostiam bosorákov a dokonca i modernej vede. Následkom tejto obmedzenej interpretácie je väčšina ľudstva zajatá v tuneli času, kde sa ich osud stáva nekonečným opakovaním toho istého.” — Carlos Castaneda

(The idea that time moves in a straight line from past to future is completely primitive, something that goes against the experience of sorcerers and even of modern science. Due to that limited interpretation, most of humanity is kept prisoner in a tunnel of time, where their destiny becomes an infinite repetition of the same.) Čítať ďalej

Odpustenie – ako ho vnímam ja …

Odpustenie. Súcit. Milosť.

Tak často spomínané slová. Keď ich počujeme, čítame, napĺňajú nás bázňou, pokorou. No čo som vypozorovala, každý tie slová chápe po svojom. Ja sama som mala už k téme odpustenie, ešte na blogu bibs článok, ktorý detailne popisoval, čo sa stane, čo nastane ak žiadame o odpustenie. Ten článok tam už nie je a ja ho na blogu tiež nemám, ale v skratke. Odpustením sa neutralizuje, teda dáva do rovnováhy energia, ktorá bola v akomkoľvek emočnom rozpoložení vyslaná. A aj slovkom odpusť mi, ktoré je vyslané z úprimného srdca, vlastne očisťujeme nielen seba, ale aj tých dotyčných, na ktorých sme hoci aj nechtiac vyslali povedzme negatívnu energiu už len tým, že sme ich súdili, škatuľkovali napr. hoci “len” tým, že sme niekoho reakcie ohodnotili, že podľa nás boli pod úrovňou, povedzme sklamaním. Áno, narážam na niekoho, nie však na iných, ale len na seba, ak sa v tom spozná ešte niekto iný, budiž. Mojím zámerom nieje poukazovať na slová iného, ale hľadať odpoveď na otázku, prečo som aj včera napríklad na inom blogu, okrem iného napísala aj toto ….

uvedomujete si vy vôbec dievčence, ako ho týmto postojom PODCEŇUJETE? ..  v mojich očiach teda rozhodne áno … popravde som sklamaná Čítať ďalej

Ako vyhojiť minulosť: iná forma rekapitulácie

Toto je výcuc z včerajšieho článku Misy Hopkinsovej:

Emocionálna bolesť z minulosti sa dokáže usadiť v tele a premeniť na súčasnú fyzickú bolesť. Ak ignorujeme emocionálny bolesť, tak vlastne ignorujeme základnú príčinu fyzickej bolesti a uvrhávame sa tak do stavu pretrvávajúcej fyzickej nepohody. Pre mnohých ľudí je táto predstava však ťažko prístupná – že medzi emocionálnym stresom a fyzickými chorobami existuje prepojenie. Ale skúsme sa na to pozrieť inak: ľutovanie, pocit viny, hanby, odporu, žiarlivosti a strachu sú všetko emócie, ktoré sústavne prikrmujú náš pocit nevyhovovania a je veľmi ťažké kompletne sa uzdraviť, ak máte pocit, že ste menejcenní. Čítať ďalej

Duša je naveky slobodná

Bruce Wagner, jeden z Castanedových žiakov, spomínal pred pár rokmi na Castanedu a popri tom spomenul čosi, čo sa mi nesmierne páči.

Jeho príbeh je taký, že sedel s Castanedom na večeri a hovoril o sebe a svojej rodine, o matke, ktorá sa volala Berenice, ale to meno neznášala. Vyšli von z reštaurácie a Castaneda mu na nebi ukázal súhnezdie Coma Berenices (mohlo by byť Vlasy Bereniky, moja španielčina je všeličo, len nie schodná). Wagnera to dojalo a Castaneda mu hovoril znova o potrebe rekapitulovať. Čítať ďalej

Rekapitulácia: 2. Diery v našej energii

Pokračujem v rozprávaní o našom energetickom tele a jeho zvláštnostiach. Dnes sa dotkneme jednej časti Castanedovho učenia, ktorá vzťahovo orientovaných ľudí tak trochu odstrašuje – otázky bosoráka a či môže mať deti a sex alebo nie.

Keď si poškriabeme pokožku, fyzické telo okamžite zareaguje a spustí procesy, ktoré majú ranu zaceliť a vyhojiť. Ak ho necháme robiť, čo má, za chvíľu ani nevieme, že sme boli poranení. Ak však ranu budeme znova a znova babrať, zapáli sa, nevyhojí sa a po čase začne predstavovať vážne riziko pre celý zvyšok tela – napríklad riziko otravy krvi. Čítať ďalej

Rekapitulácia: 1. Energetické telo a ego

Rekapitulácia sa dá len ťažko definovať. Máme do činenia s procesom, ktorý presahuje ľudskú racionalitu. Nedá sa vydefinovať niečo také premenlivé ako rekapitulácia. A tak je možné, že ako budeme postupovať cez knižku Victora Sáncheza, budem definície rekapitulácie postupne upravovať. Ešte to neviem; zatiaľ som len na strane 22 🙂 .

Termín “rekapitulácia” zaviedol Castaneda niekedy v roku 1982, ak sa správne pamätám.  Sánchez, ktorý je k domorodcom ako antropológ nesmierne blízko, to niekde nazýva teočihua. Rekapitulácia je v princípe niečo, čo naše energetické telo robí automaticky – proces, ktorým sa lieči zo škôd, ku ktorým došlo pri negatívnych energetických výmenách. Čítať ďalej

Čo sa deje pri snívaní?

Z rozhovoru Florindy Donner pre Magical Blend magazine 35 (1992):

Florinda: Nech už sme boli vychovávaní ako muži alebo ženy, naučili sme sa reagovať určitým spôsobom. Ak tento spôsob reagovania dokážeme zmeniť, uvoľníme si obrovské množstvo energie. Túto energiu môžeme použiť na snívanie. Don Juan vždy všetko zredukoval na nadobudnutie dostatočného množstva energie. V USA sme napríklad naučení okamžite si napĺňať naše priania; chceme okamžitý návod, ktorý okamžite zaberie. Táto okamžitosť je síce veľmi príťažlivá, ale na druhej strane potom nie je nič dosť dobré, keď to nemôžeš mať hneď a zaraz. Čítať ďalej

Použitie slova Tolték a pôvodné korene rekapitulácie

Ešte stále mi po toľkých rokoch nie je celkom jasné, kto všetko je “tolték” a kto nie. A, pravdu povediac, je mi to aj srdečne ukradnuté, keďže svoju “chlievikovaciu” fázu som už pravdepodobne nechala za sebou, ale skúste písať blog a nemať jasno v terminológii! Celkom zlomyseľne: viem si predstaviť tie komentáre a škriepky, ktoré by každý jeden článok vyvolal, pretože každý by si ho hodil do svojich vlastných významov… A tak, či sa mi chce alebo nie ( 😛 chce), musím sa s tými toltékmi ešte furt párať.

Našťastie mám na to pomocníka: Victora Sáncheza. V svojej knihe The Toltec Path of Recapitulation tomu venuje jednu kapitolu, zrejme znalý zmätku, ktorý “toltékovanie” vyvoláva v hlavách ľudí ako ja. Tak si ju idem čítať a viac-menej ju prerozprávať, teda časti preložím a časti skrátim, ak nebudem mať pocit, že je dôležité presné znenie. Rozpráva Sánchez: Čítať ďalej