Vidím či nevidím?

Veľká časť toltéctva sa točí okolo “videnia”, aj keď po istom vplyve ruizovcov ho už nepovažujem za také ústredné. Rozhodne je to “najbosoráckejšia” kvalita, ktorá dodáva ľuďom pocit špeciálnosti. A preto kdekto “vidí”.

Ako ale vieme, že skutočne vidíme? Že to, čo dostávame ako informácie, nie je skreslené našimi vnútornými prianiami a nastaveniami? A že skutočne “vidíme” a nie len namýšľame si?

Veľkú úlohu zohráva ľudská psychika. “Videnie” podľa toltékov totiž nie je proces týkajúci sa očí, ale hocijaký príjem informácií od Večnosti (=”z mimofyzickej reality”). Komplikuje to to, že oči môžu zohrávať funkciu vstupného kanálu. Navyše to komplikuje to, že skutočnému vstupnému kanálu hovoríme Tretie oko. Takže vidíme očami alebo Tretím okom – a tak máme tendenciu stotožňovať “videnie” so zrakovými vnemami. A ak nemáme patričný zrakový vnem, môžeme si myslieť, že ešte “nevidíme”. Čítať ďalej

Aby sme miesto videnia nepozerali do zrkadla

Lujan Matus rozpráva v svojej knihe Awakening the Third Eye o rôznych spôsoboch videnia – od obyčajného “každodenného” po bosorácke videnie. Ktorýsi študent sa ho pýtal, či sa pri videní nenastavujeme na obrazy nášho ega alebo na predstavy iných ľudí a nepovažujeme ich za neskreslené obrazy večnosti. Či sa nemôže stať, že bosorák myslí, že “vidí”, a pritom vníma len vnútorné obrazy niekoho iného.

Lujan Matus odpovedá, že pre videnie je dôležité, aby človek nevlastnil svoje vnútorné obrazy, inými slovami, aby nelipol na výsledku toho, čo vidí. Ak sa takéto vnútorné obrazy totiž spoja s emocionalitou, potom nevyriešené vnútorné pnutia začnú skresľovať samotné videnie.

Existujú dva spôsoby videnia: jeden vníma interne, druhý externe. Čítať ďalej

Prečo niekedy zhmotníme a niekedy nie?

Ďalší z citátov z Lujana Matusa sa dnes dotýka otázky zhmotňovania. Ktorýsi zo žiakov sa ho pýtal, či energetické vlákna, ktoré popisuje, sú niečo ako úmysel, ktorý zhmotňuje našu realitu. Lujan Matus to potvrdzuje:

“Musíme si uvedomiť, ža aj keď túžba samotná sa nenaplní, úmysel za ňou má svoj zodpovedajúci účinok. Niekedy dostaneme, čo chceme, inokedy dostaneme, čo potrebujeme.” — Lujan Matus Čítať ďalej

Prečo potrebujeme ritualizované praktiky – neobmedzujú nás?

V poslednom čase sme sa tu viackrát otreli o tému originality prístupu, rozporu medzi sledovaním vlastnej cesty a napriek tomu čítaniu a sledovaniu učení niekoho, kto tu bol pred nami, chlievikovania a rušenia chlievikov súčasne. Každá vec má svoj čas. Už dva týždne trčím na tej istej stránke z Lujana Matusa a nie a nie sa pohnúť ďalej. Vždy vezmem nejaké dve vetičky a postavím si na nich svoj nejaký sense-making, pričom sa mi stalo, že som sa vrátila už aj o stránku dopredu… 😕 Proste bolo treba niečo spracovať.

A tak aj pred chvíľkou. Otvorila som knihu, očami som hľadala, kde som prestala čítať – a oko sa zastavilo na inej vete, ktorú som čítala už niekoľkokrát, ale až dnes zarezonovala. Jeden zo študentov sa pýta Lujana Matusa, či ich neučí zdanlivý rozpor: učí ich ritualizované techniky ako kontrolovaný úlet a rekapituláciu a podobné toltécke techniky a pritom ich súčasne učí “odučiť” sa vovychovávaným spôsobom nazerania na svet. Čítať ďalej

Ako Sen planéty nakoniec “dostal” ezoteriku

Keď sa mi po ránach podarí zobudiť skôr (väčšinou nepodarí 😉 ), čítam si. Momentálne mám na tento účel pri posteli Lujana Matusa. Nesmierne dlho mi trvalo, než som s ním dokázala pracovať (hovorím o rokoch), ale momentálne frčím na matusovskej vlne a jeho posledná knižka Awakening the Third Eye je pre mňa zdroj aha-zážitkov. 🙂

Dnes som si ho začala čítať a po dvoch vetách (tých istých, čo som čítala už naposledy a ten raz predtým) sa mi odrazu rozbehli myšlienky. A ja som si uvedomila, že napriek všetkému snaženiu Sen planéty definitívne dostal ezoteriku 😕 .

Tak najprv, “sen planéty”. Snom planéty ruizovci (a teraz už aj ja) nazývajú systém pravidiel, presvedčení a interpretácií, ktoré všetci zdieľame a ktoré sú do nás systematicky vovychovávané, teda nezakladajú sa na našich vlastných zážitkoch, ale len na interpretáciách – najčastejšie na interpretáciách toho, čo zažijeme a čo to bude znamenať. 🙂 Čítať ďalej

Aké dôležité je byť nagualom?

Ako čítam Lujana Matusa, dostala som sa k časti, kde kládli jeho žiaci Matusovi otázky ku knižke. Niektoré otázky (a odpovede) ma veľmi nezaujímajú, ale natrafila som na jednu, ktorá je pre mňa priam balzam na dušu… 🙂 Medzi toltékmi, ktorých poznám, je veľmi dôležité, kto je kto, s akým nagualom stojí v kontakte a či s ním chodí na večeru do Chile (ak som teda nepoplietla krajinu)… Kedysi to zaujímalo aj mňa, nie kvôli pocitu vlastnej hodnoty, ale kvôli tomu, že som bola zvedavá, kto má aký diel energie k dispozícii. Potom som si uvedomila, že ani to nie je dôležité, s akým dielom energie sme sa narodili, ale je dôležité, aký diel energie či osobnej sily si dokážeme uvoľniť cez oslobodenie sa od našich prianí, predsudkov, očakávaní a fixácií – a to aj fixácií na “nagualov” a slávne osoby.

Dnes (=minulý týždeň v stredu 😛 ) mi to potvrdilo aj čosi, čo som čítala v Lujanovi Matusovi. Ktorýsi zo žiakov sa ho pýta, či je dôležité poznať svoju vlastnú energetickú konfiguráciu, teda to, či niekto je alebo nie je nagual, a ako sa vlastne taký nagual dozvedá, že je nagualom… Len tým, že mu to povie iný nagual? A ako to ten druhý nagual vie? Čítať ďalej

…expandovali by sme do nekonečna

Dnes ráno som si čítala Q&A u Lujana Matusa. Je tam spústa zaujímavých podnetov, ale jedna jeho náhodná veta mi zasa niečo vysvetlila. Vyjadroval sa k tomu, čo to presne znamená, že niekto je “štvoritá osoba” – či je to viac energie na pohyb mimo fyzickej reality či čo. Nemyslím, že by na to mal odpoveď (aspoň ja som ju zatiaľ nenašla), ale povedal čosi historické 😉 , čo u mňa zas nakoplo proces učenia sa:

“…sme zjednotení a súčasne obmedzení, pretože keby sme neboli obmedzení, expandovali by sme do nekonečna.” — Lujan Matus

Vtedy som si uvedomila, že chlapík má pravdu… Kedysi, keď som “vyliezla z tela”, tak som mávala nejakú podobu, nejaké telíčko. Niekedy som bola labuť, inokedy som bola človek, ale vždy som mala nejaký “kontajner”, ktorý ma fúrikal mimofyzickou realitou. Až do okamihu, kedy som skočila do svojej varianty castanedovskej “priepasti”, do Studne duší. Ten proces u mňa pozostával zo státia žam žungu (teda nehybného dlhodobého státia u osoby postihnutej hyperaktivitou) na istú stále sa opakujúcu hudbu. Štyri minúty stále dookola, až to človeka prestane zaujímať, až už nepočíta, až už nepočúva slová, až už nemyslí na nič. Čítať ďalej

Videnie Tretím okom – tretia pozornosť

Budem si to musieť ešte overiť, pretože doteraz som toltécku “tretiu pozornosť” vnímala trochu inak, ale dnes (a posledný týždeň) laborujem nad dvomi odsekmi z Lujana Matusa, kde sa okolo toho točím, ale zakaždým, než sa dostanem k zapísaniu, udeje sa čosi a moje myšlienky sa vytratia. Takto som sa postupne prepracovávala o jednu-dve vety ďalej :-)) , až som nakoniec vytiahla netbook, pretože ak si to hneď nezapíšem, zasa o myšlienky prídem. No a ako inak… nešlo mi prihlásiť sa do webu… 😕 Takže do vedľajšej miestnosti, kde je lepšia sieť, prihlásiť sa a späť do postele, netbook na kolená a písať… 🙄

Takže dobre; už som sa posťažovala (načo mi to bolo?! iba plytvanie energiou!) a tak sa môžem pustiť do témy. Čítať ďalej

Lekcia (alebo facka? :-) ) od Lujana Matusa

Pokračujem si v čítaní Lujana Matusa. Ide mi to pomaly, pretože na to používam čas medzi zobudením a vstávaním 🙂 a v poslednej dobe sa mi veeeelice dobre spí… Tak som sa konečne prepracovala na stranu 9. Lujan Matus rozoberá zodpovednosť naguala, v tom aj vnímanie ako také. Rozpráva, ako sa vidiaci dostáva do kontaktu s nepoznateľným, kde ho to rozpráši na milión jeho “ja” a vníma seba, ale i všetko ostatné v celej jeho komplexnosti a časovej náväznosti – zo všetkých čias a dimenzií a v jednom jedinom bode. Matus hovorí, že ak to vidiaci “prežije”, začnú k nemu prichádzať útržky nepoznateľného, veľmi často ako matné spomienky bez kontextu. Síce neviem, prečo by mal niekto “neprežiť”, ale Matus obvykle má dobre prešpekulované to, čo hovorí, a tak sa spolieham, že to nie je inak ani teraz. Čítať ďalej

Naše energetické telo: tri energetické polia

Minule som sa zamýšľala nad tým, či bolo skôr vajce alebo sliepka – či hmota je len produkt vlny alebo sú hmota a vlna produkt ešte niečoho. Mne sa najviac páči to posledné, ale Kenneth Smith hovorí, že prvá bola vlna a potom bol sveter a ja nemám dôvod (len chuť) to spochybňovať. Celá tá úvaha nebola až taká odvecná, pretože z nej vyplývajú iné logické odvodenia:

  1. AK fyzické telo je výsledok alebo dopad vlny
  2. TAK POTOM náš zdravotný stav sú energetické stavy v našom energetickom tele, ktoré nájdu svoje “vyjadrenie” (= zhmotnenie) vo fyzickom tele
  3. A SÚČASNE je teda energetické telo merateľná samostatná veličina, nielen elektromagnetická či aká emanácia hmotného tela…

Toltécka teória k tomuto poskytuje dosť presný opis opis štruktúry energetického tela. Čítať ďalej