Asi som už predávkovaná newageovskými “prítomnými okamihmi”:
“Ľudia sa obvykle viac zaoberajú negatívnymi vecami ako tými dobrými. Myseľ si takto vypestuje nutkanie venovať sa negatívnym veciam, posudzovaniu, vine a strachu z predstáv o budúcnosti a podobne… Len čo si začneš všímať prítomný okamih, všetko nešťastie a vnútorné boje sa rozpustia a život začína plynúť v radosti a bez problémov.” — Eckhart Tolle
Kto ma poznáte, viete, že aj tie mentálne koncepty, ktoré milujem a podporujem, sama na sebe skúmam. No a viete, že som obrovský kamarát teórie “prítomného okamihu” (po mojom tu-a-teraz). Páči sa mi Tolleho a budhistické vyhlasovanie, že v tu-a-teraz neexistuje nešťastie, smútok, nespokojnosť… A odvčera viem, že to nie je pravda.
Včera som dostala prudkú depresiu. V poslednom čase ich dostávam takmer denne. Už som sa pýtala aj, čo je príčinou, a vraj sa niečo derie na povrch a chce byť spracované. Ale pretože to trvá už niekoľko týždňov, rátam, že sa to derie na povrch z parádnych hĺbok môjho podvedomia. Snažím sa to po budhisticky “vysedieť” – uvoľním sa a sledujem sa, čo sa bude diať. Nebránim sa tomu, pretože sa toho chcem zbaviť a to dosiahnem jedine tak, keď tomu dovolím prejaviť sa. Čítať ďalej
Toto cvičenie je z knižky Living a Life of Awareness: Daily Meditations on the Toltec Path od Miguela Ruiza Jr. a učí nás zmeniť svoj postoj z pasívneho na aktívny:
Šťastie možno nájsť len v tomto okamihu, nie v nejakom imaginárnom čase v budúcnosti. Pozoruj sa a keď zistiš, že zasa si robíš predstavu o nejakom šťastí “v budúcnosti”, povedz si: “Nebudem na šťastie čakať. Volím si byť šťastný teraz.” A potom choď a nájdi si nejaký dôvod, pre ktorý môžeš byť šťastný alebo vďačný.
Keď som sledovala, ako si ľudia obvykle interpretujú Tolleho a jeho prítomný okamih, uvedomila som si jedno – “teraz som v prítomnom okamihu”. Ako keby to bola nejaká zručnosť, ktorú zapneme a vypneme. Teraz sme v prítomnom okamihu – a teraz už nie.
Ale kde sme, ak nie v prítomnom okamihu? A keď pre nás všetko je “prítomný okamih”, tak potom nijaký “prítomný okamih” neexistuje. My sme náš “prítomný okamih”. Nepotrebujeme sa sústreďovať na to, aby sme v ňom “boli”. Potrebujeme sa sústrediť na to, ako sa v ňom cítime. Naším pocitom si totiž utvárame jeho kvalitu. A náš pocit je priamy výsledok toho, čo si práve myslíme.
Takže ak sa nám nepáči náš život, začnime myslieť tak, aby sa nám začal páčiť. Čítať ďalej
Cez fejsbúk som dnes našla túto nádhernú úvahu či minimeditáciu od Jeffa Fostera:
Stop. Čokoľvek sa v tvojom živote práve deje, zastaň. Aspoň na okamih.
Začni si nenásilne uvedomovať, čo je skutočné. Vystúp zo svojich úsudkov o živote, svojich minulých snov i snov o budúcnosti, a začni registrovať pocity, prežívanie a myšlienky, ktoré práve tu a práve teraz zažívaš. Registruj, čo je tu práve živé. Úplne sa ponor do svojho súčasného prežitku – do obrazov, zvukov a vôní – a vnímaj v nich tú fascináciu, ten neuveriteľný tanec všetkého vo vesmíre so všetkým vo vesmíre. Vidíš, chutnáš, pociťuješ, Čítať ďalej
Zo stránky Spiritual Awakenings a mne to dnes pripomenulo pocit, keď som vyliezla z (pomerne studenej) vody a natiahla sa na kraji bazéna:
Keď vzduch stojí a zdá sa, že aj čas sa zastavil, náš dych sa pred nami vznáša ako obláčik. Naše srdce bije pomaly, svaly sa nám uvoľnia a do tváre sa vkradne úsmev… ale vtom v mysli vyskočí myšlienka. Mali by sme byť niekde inde alebo robiť niečo iné – ako keby sme tým, že sedíme a vychutnávame si daný okamih, mrhali zbytočne časom. Časom, ktorý sme mohli naplniť niečím iným – ale čím?
Ak dovolíte svojej mysli uvažovať o tom, čo všetko treba urobiť miesto tohto vychutnávania daného okamihu, príde so siahodlhým zoznamom a súčasne aj nervozitou a nepokojom, ktorý sa spája s tým, že nič nerobíme. Od útleho detstva sme programovaní, že čas je nedostatkový tovar Čítať ďalej
Nová noticka od Univerza:
Každý jeden deň považujem za ten doposiaľ najdôležitejší deň v histórii večnosti. Ty tiež?
Univerzum
(I consider every single day to be the single most important day in the history of forever, helar. So far.
You, too?!
The Universe) Čítať ďalej
Pozor na české titulky! Tam, kde čeština používa “emočné telo”, Tolle hovorí o pain-body, teda tele bolesti. Mne to takto dáva oveľa hlbší zmysel. Nepotrebujeme sa zapodievať okamihmi dobrých pocitov; to, čo nás brzdí, je pocit bolesti a pocit strachu z pocitu bolesti. Pain-body mi sadlo ako zadok na šerbel. Čítať ďalej
Nezávisle od toho, ako hociktorý jeden moment vyzerá, nikdy nie ste “zavrznutí” v situácii; skôr ste len dočasní zajatcovia toho, čo sa ešte potrebujete dozvedieť o svojom vlastnom vedomí. — Guy Finley
(Regardless of appearance in any given unwanted moment, you are never “stuck” in a situation; rather, you are only a temporary captive of what you’ve yet to understand about your own consciousness.) Čítať ďalej
Do mailu mi prileteli ďalšie dva citáty Miguela Ruiza, ktoré bezprostredne nadväzujú na citáty použité v tomto článku. Tentokrát je to technika, ktorú k praktizovaniu nelipnutia Ruiz odporúča:
Jeden zo spôsobov, ako praktizovať vzdávanie sa anjelovi smrti, je niečo, čomu hovorím “prilipnúť-odlipnúť”. Možno pri takomto nazývaní pochopíte, ako sa to dá používať v každodennom živote:
Keď k vám niečo príde, prilipnite k tomu a vychutnajte si to tak intenzívne, ako len dokážete. A len čo daný moment pominie, urobte si k tomu odstup a nechajte to odísť. Čítať ďalej
