Nová noticka od Univerza:
Každý jeden deň považujem za ten doposiaľ najdôležitejší deň v histórii večnosti. Ty tiež?
Univerzum
(I consider every single day to be the single most important day in the history of forever, helar. So far.
You, too?!
The Universe) Čítať ďalej
Pozor na české titulky! Tam, kde čeština používa “emočné telo”, Tolle hovorí o pain-body, teda tele bolesti. Mne to takto dáva oveľa hlbší zmysel. Nepotrebujeme sa zapodievať okamihmi dobrých pocitov; to, čo nás brzdí, je pocit bolesti a pocit strachu z pocitu bolesti. Pain-body mi sadlo ako zadok na šerbel. Čítať ďalej
Nezávisle od toho, ako hociktorý jeden moment vyzerá, nikdy nie ste “zavrznutí” v situácii; skôr ste len dočasní zajatcovia toho, čo sa ešte potrebujete dozvedieť o svojom vlastnom vedomí. — Guy Finley
(Regardless of appearance in any given unwanted moment, you are never “stuck” in a situation; rather, you are only a temporary captive of what you’ve yet to understand about your own consciousness.) Čítať ďalej
Do mailu mi prileteli ďalšie dva citáty Miguela Ruiza, ktoré bezprostredne nadväzujú na citáty použité v tomto článku. Tentokrát je to technika, ktorú k praktizovaniu nelipnutia Ruiz odporúča:
Jeden zo spôsobov, ako praktizovať vzdávanie sa anjelovi smrti, je niečo, čomu hovorím “prilipnúť-odlipnúť”. Možno pri takomto nazývaní pochopíte, ako sa to dá používať v každodennom živote:
Keď k vám niečo príde, prilipnite k tomu a vychutnajte si to tak intenzívne, ako len dokážete. A len čo daný moment pominie, urobte si k tomu odstup a nechajte to odísť. Čítať ďalej
Na blogu Cesta duše som pred chvíľkou našla článok, ktorý sa tak nejak hodí do mojej nálady posledných dní a celkom pasuje k týmto ostatným článkom. (A Dae dnes navyše písala o synchronicite. 😛 ) Takže si sem článok “zobem” (=kopírujem, šlohám, atď. 🙂 ):
Premárnené okamžiky
Drahý příteli,
dnes je to naposledy, kdy k Tobě promlouvám…
Jsem na zvláštním místě. Vypadá jako nebe z mých představ o věčném životě, právě to nebe, o kterém nám vyprávěli jako malým dětem. Je tady zvláštní klid. Naprosté ticho protkané závojem lehkého světla. Nikdy jsem nic krásnějšího neviděl. Nejsem zde sám. Vidím malé děti, starce, chudé i bohaté, bílé i tmavé – jsou tady všichni, bez jakéhokoli rozdílu. Cítím však smutek v místě, kde mi tlouklo srdce, když jsem ještě žil… Čítať ďalej
“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”
Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. 🙂 Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.
Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa. Čítať ďalej
K tejto úvahe ma priviedol včerajší zážitok v práci. Pri lietaní v sklade, v ktorom preberám tovar ( nie, ja nepreberám tovar, ja sa hrám na popolušku, preberám si hrášok od šošovičky 🙂 sem tam do toho nejaký mak, alebo aj popol v podobe poriadnej sprchy od nadriadenej 🙂 ) som šla vystriedať kolegyňu do pokladne aby sa mohla ísť najesť. K pokladni pristúpil muž, ktorý si v zrobených rukách niesol nejaké potraviny, ktorými sa potreboval rýchlo napchať, aby vládal pracovať ďalej. Keď som sa po nahodení potravín, spýtala či to je všetko, iba zakýval hlavou na znak nesúhlasu. Dívala som sa na neho a čakala. V tom si začal pýtať cigarety. Išlo mu to však ťažko, koktal. Pocítila som k tomuto mužovi súcit a nesmiernu dávku trpezlivosti. A vtedy, v tom momente mi akosi mimovoľne, podopínali aj rady psychológa, z kurzov, ktoré som svojho času veľmi rada navštevovala. V tomto prípade som si predstavila prednášajúceho, skúseného psychológa, ako na túto tému hovorí cca toto. Čítať ďalej
Slobodná vôľa. V poslednej dobe sa viac zamýšľam nad niečím takým ako je slobodná vôľa. Prečo? Môj celý život mi občas pripomína hru od Wiliama Shakespeara. Sen noci Svätojánskej. Dej tohto diela, pre priblíženie toho ako to myslím, nájdete aj tuto. 🙂 Tiež z tohoto na prvý pohľad netušíte čo, kto, kedy, ako a s kým? 😆 No a môj život je presne takýto. Keď sa tak pozriem na svoj život v čase späť, tiež si hovorím Čožeeeee??? 😯 🙂 Je to presne to isté. A aj toto malé poohliadnutie späť ma privádza k malej úvahe o Slobodnej vôli. Verte či neverte. Navyvádzala som sa toho veľa. V domnení, že ja na 100% čo 100% 1000% 🙂 Viem, o čom predsa Život je? No nie? 🙂
Ešte donedávna som žila v domení, že ja predsa Viem najlepšie, kto je pre mňa v mojom živote prínosom. A teda? Keď som toto vedela 😛 podľa toho som sa aj správala. Kto mi jednoducho nezapadol do môjho osobného šuflíčka, šup s ním vonkaj. No veď upratovať je predsa dôležité. 😆 Nemôžete žiť v bordeli, predsa! 😛 🙂 Čítať ďalej
Priamo pod nosom máme zázračné tajomstvo – súčasný okamih (“tu a teraz”) nemá absolútne nijaké trvanie a napriek tomu akosi obsahuje všetky tie príčiny z minulosti, ktoré utvárajú budúcnosť. Všetko, čo sa spojilo, aby vytvorilo tento okamih, mizne pod našimi nohami s príchodom najbližšieho okamihu. A pretože “teraz” je stále, je “teraz” večné. 🙂
Len čo si uvedomíme povahu “teraz”, naplní nás posvätným úžasom, vďačnosťou a pocitom zázraku. Len čo duševne “pristaneme” v tu a teraz, prestávame si robiť starosti nad minulosťou a pachtiť sa za budúcnosťou. Celé toto handrkovanie sa o minulosti a budúcnosti sa v mozgu deje v prepojeniach v strede koruny a hoci pre našich predkov zabezpečilo prežitie, dnes to preháňame a vedie to k mnohým mentálnym poruchám. Čítať ďalej
Anjel Smrti. Smrť. Čo znamená vlastne Smrť? Na túto tému som prečítala už niekoľko zaujímavých, menej zaujímavých, ” vysoko ezoterických” 😛 i menej ezoterických úvah. 🙂 Keď sa ozve umieračik jedného z nás, každý sa s ľútosťou, tak typicky povrchnou pre homo sapiens sa na chvíľu zastaví. Ale ozaj iba na chvíľočku. Väčšinou sa v bežnej komunikácii medzi nami odohráva cca takýto dialóg.
“Jaj, tak už aj tento zomrel. No ale aký mladý! No veru, mohol ešte požiť, veď tu má … ” tu nastane výpočet všetkých tých “cenných” vecí, ľudí, ktorý ho budú oplakávať. A? A ako doznie umieráčik ideme ďalej. Poviete si. No ale veď áno, čo už z tým narobíme? A koniec koncov, on je predsa aj tak už na lepšom. Je isto v nebi, medzi svojími atd. Oprašuje tam krídla anjelom, spokojne si kýve nožičkou na niektorom z obláčikov a posiela more, čo more, oceán lásky pre tých ktorý po ňom zostali. 🙂 Ale? No ale. Čo nastane zvyčajne? Aká reakcia. Každý, hoci aj po tom pohrebe sa rozbehne späť do svojho životného stereotypu. Poznáte to, deti, rodina, treba niečo uvariť, treba sa prosto včleniť späť do života.
Hm, lenže, nebola by som to ja, keby som neuvažovala troška inak. Ja sama som prišla o otecka keď som mala 15 rokov. Chýba mi dodnes. Pred piatimi rokmi mi náhle zomrel milovaný brat, presne vo veku 40 rokov. Chýba mi občas tak, že mi to berie dych. Ja sama som už bola min. zo dvakrát blízo smrti. Po prvý krát to bolo pri pôrode dcérky. Jednoducho niečo sa zmrvilo a nebyť rýchleho, veľmi rýchleho zásahu lekárského tímu, už si z toho obláčika z oceánom lásky v náručí sedím aj ja. 🙂 Po druhý krát sa mi to stalo pri autonehode spred dvoch rokov. Auto bolo na franforce, ja sama som vyšla z auta po svojích aj keď s otlčenou hlavou a pochrámanými rebrami, predsa som vyšla po svojich z auta, z ktorého ostala jedna kovová hrča. 🙂 Keď som potom o tom hovorila “priateľom” bolo mi povedané okrem iného aj toto.
“Jednoducho nedohorela Ti sviečka, a asi tu musíš spraviť niečo významné, keď si z tohto auta vyšla a ešte aj po svojich.” – Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 