Práve som našla a padlo mi to nesmierne dobre:
“Nikdy, ani na okamih, si nezišiel zo svojej cesty. A nemáš absolútne nijaký dôvod cítiť sa zahanbene alebo nevhodne vzhľadom na to, kde si v tomto štádiu svojho života.
Si v plnom ťahu na svojej ceste.” — Abraham (podľa Hicksových)
Z druhej a tretej lekcie kabaly som sem nedávala zápisky, pretože si to najprv musím vnútorne spracovať. Miestami sa môj svetonázor bil s ich svetonázorom, takže to bude chcieť čas, než veci do seba zapadnú… Ale na dnešnej lekcii sme robili úžasné cvičeníčko, ktoré si sem idem hneď nahodiť.
Tak po prvé, musím siahnuť do nespracovaných vecí a budem hádzať pojmy bez hlbšieho vysvetlenia, len na to, aby sme s nimi vedeli pracovať. Na minulej lekcii sme sa zapodievali pojmom “oponent” (protivník, dokonca padlo i slovo Satan – vtedy som sa totálne vypla, tieto náboženské bláboly ja skutočne nemusím 😕 ). Minule to vysvetľoval iný učiteľ, David, a nejako horšie som rozumela jeho dôvodeniu; dnes sme mali znova Michal a tak som si veci ozrejmila. Oponent je čosi, čo spôsobuje náš pocit opozície voči zvyšku sveta, pocit malosti, nedostatočnosti, pocit obete. Toľko na vysvetlenie stačí. Je to taký vnútorný hlas v nás, ktorý nás večne upratováva a núti nás konať z predpokladov a predsudkov a autopilota. Asi už tušíte, že sa blížime k Ruizovi a Castanedovi. 🙂 Čítať ďalej
V hlavnom článku o pravidle tri som spomínala porozumenie/súcit, odpustenie, etiku a humor ako lekcie, ktoré pravidlo so sebou prináša. Dnes je na rade prvé z nich – porozumenie.
Porozumenie (compassion – aj “súcit”, ale to ja nepoužívam rada, pretože to v sebe nesie aj čosi ako “pozri, aký dobrý/lepší som”) je akt otvárania svojho srdca. Keď žijeme v stave porozumenia pre iných, značí to, že nemáme okolo seba vybudované emocionálne bariéry a máme neobmedzenú schopnosť nadväzovať kontakty s inými.
No, tak hneď tu vidím svoju výraznú rozvojovú potrebu. Dnes som celý deň mala výmenu názorov s DreamingRaven a DreamingWolfom a môžem povedať – nemám neobmedzenú schopnosť kontaktovať sa s každým. 😦
Porozumenie pre iných robí z našich skúseností univerzálnejšie skúsenosti a spája nás s našou podstatou a podstatou ľudí okolo nás. Čítať ďalej
“Načúvam druhým bez predsudkov a posudzovania. Každý človek má právo veriť tomu, čomu chce veriť; má právo povedať čokoľvek, čo chce povedať. Miesto toho, aby som zaujímal stanovisko k tomu, čo iní ľudia hovoria, počúvam a dávam najavo svoj rešpekt.” — don Miguel Ruiz
(I listen to others without judgment. All people have the right to believe whatever they want to believe; they have the right to say whatever they want to say. instead of judging what other people say, I listen and show my respect. )
Tomuto pravidlu sa v teórii komunikácie hovorí aj aktívne počúvanie – počúvať toho druhého s úmyslom pochopiť, 1. čo chce povedať a 2. prečo veci hovorí tak, ako ich hovorí (v tom aj: čo si myslí o veci, o sebe a o mne a čo odo mňa očakáva ako reakciu).
Vraciam sa k Susan Greggovej a jej rozprávaniu o tom, ako sa učila toltéckemu učeniu u Miguela Ruiza. Tentokrát ku kapitole, kde Miguel Ruiz rozpráva o vesmíre a jeho podobách.
Miguel Ruiz ich učil, že vesmír je tak ako človek tvorený tromi formami energie – fyzickou, éterickou a spirituálnou.
Groover nám poslal tento príbeh:
Bol raz jeden človek…
Putoval zo zeme do zeme navštívil mnoho krajín a v každej získal nejaké učenie a vedomosti. Jeho názory sa postupne menili a širší obzor vedomostí mu umožnili spoznať svet lepšie. Znalosti, ktoré mal, mu však pomohli len dočasne a jeho srdce vždy túžilo po niečom dalšiom. A tak sa vždy vydával ďalej a ďalej. Chcel nájsť niečo, čo by obsiahlo všetku múdrosť a základné stavebné kamene sveta. Prameň v ktorom by jeho duša okúsila večnosť poznania a pravdy. Veril, že jeho poznanie mu odkryje pravdu. Jeho vlasy zošediveli a ruky už nemali tu silu ako kedysi. No v ňom úž driemalo mnoho skúsenosti a zážitkov. Jeho vedomie bolo vždy bystré, ale nohy by nevydržali ďalšiu púť. A tak sa rozhodol ukončiť svoju púť. Čítať ďalej
Gabriel, prečo mám toto všetko – svoje telo, veci, svet naokolo, prírodu, zvieratká, ba dokonca aj ľudí – tak strašne rada? Je to tým, že som príliš hmotná?
🙂 Nie. Naopak. Je to tvoj spôsob lúčenia sa s hmotou. Vieš, že ju máš naposledy – a tak si ju dokonale vychutnávaš.
Ale nie je to tak, že na hmotu sú naviazaní hlavne tí, čo do nej prvýkrát vstupujú? Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 