Pokračujem výpiskami z Katie Weatherupovej a musím povedať, že pri tejto téme som sa konečne cítila pochopená… Už chvíľu mám totiž novú teóriu o minulých životoch. Ešte kým som bola zástancom mechanistickej predstavy, že tak ako sivobradý pán v bielom dlhom tričku s nápisom “Boh” existuje priehľadná, amorfná “duša”, čo je stále jedna a tá istá entita, celkom som vedela pracovať s tým, že ideme zo života do života a… a ten dôvod mi unikal. 😕 No ale hinduisti tvrdili, že “duše”, tak sa im verilo.
Potom prišli do môjho života toltékovia a oni mali trochu inú teóriu – a mojim taoistickým koreňom oveľa bližšiu. Nie “jedna duša, rôzne životy”, ale energetické vlákna, ktoré sa vzájomne kombinujú do “osoby”, ktorá žije, jej spomienky sa ukladajú v energetickom vlákne (a to by vysvetľovalo aj akašické záznamy), pri smrti osoby sa energetické vlákna rozídu a nové sa skombinujú do novej osoby, ovšem so spomienkami všetkých tých predošlých životov uloženými v sebe a prístupnými pre “osobu”, ktorú v danom okamihu tvoria. Čítať ďalej
Pri úvahe, že vlastne sme všetci jedno a zároveň sme oddelení a v tejto dobe sa približujemse k momentu, keď nebudeme pociťovať oddelenie, budeme jeden celok, jedno vedomie s tým, že si zostaneme vedomí samých seba sa mi naskytla otázka, ako ďaleko sme na túto situáciu pripravení?
