Bezmocnosť a vlastnosti kvantového poľa

psycanicsTrochu preskakujem, ale v poslednom čase sme sa v Pathworkingovom klube Boslaalu dosť motali okolo bezmocnosti. Vlastne som to písala aj tu. A v čakárni u lekára som narazila na nový pohľad na tému bezmocnosti.

Psycanics Všetko-čo-je nazývajú kvantovým poľom. Toto kvantové pole nemá nijaké zážitky okrem pocitu “ja” – vedomia. Nie je nič, čo by sa dalo zažívať, keď je kvantové pole v svojom inertnom stave. Na to, aby mohlo začať zažívať, muselo urobiť dualitu. A keďže kvantové pole nepadlo na hlavu, ešte prv, než začalo babrať samé seba, vyrobilo “záložnú kópiu” zo seba, do ktorej robí všetky zásahy. A tu sa dostávame k môjmu milovanému taoistickému (Tao Te Ťing, kapitola 42): Čítať ďalej

Keď cítime bezmocnosť

1962863_10152404949232688_3152680444693775689_nDnešný citát je pre všetkých, ktorí práve riešia otázku bezmocnosti, bezradnosti, stratenosti (hehe, Pathworkingový klub, zdravím! 😀 ):

“Narodili ste sa na to, aby ste používali svoju osobnú silu. Ak tak nerobíte,  cítite sa bezmocne, paralyzovane a deprimovane – čo je len signál, že niečo nefunguje tak, ako by malo. My všetci máme nárok na všetko to krásne a vzrušujúce v živote. A tieto pocity nadobúdame len vtedy, keď využívame svoju vnútornú silu.” — Susan Jeffers

Čítať ďalej

Z pozície negativity neuvidíš svetlo

1394057_384341371697668_414288111_nZo stránky Roberta Betza (prerozprávané):

Svojím potláčaným hnevom svet nezlepšíš, ale len zhoršuješ rozpory v ňom i rozpory v svojom vlastnom vnútri.

Mnoho ľudí sa vyčerpáva v tom, ako “sú proti” všetkému (proti nespravodlivosti, proti “tým tam hore” a podobne). Takíto ľudia ti dokážu vymenovať kopec vecí, ktoré nechcú. Hnev však tento svet nemení, len ho robí nepríjemnejším – pre daného človeka i pre jeho okolie, na ktoré prešplechuje jeho negativita.

Ľudia sú zlostní, keď sa cítia bezmocní. Je to bezmocnosť malého dieťaťa proti mocnému veľkému svetu, otcovi a matke, ktoré sa voči nim nedokázalo presadiť a nebolo akceptované také, aké bolo. Čítať ďalej

Čo je bezmocnosť?

Prišlo od Chrisa Cadea:

Nikto nemá rád bezradnosť a bezmocnosť. Pravdepodobne ide o pocit, pred krotým najviac utekáme. Ľudia sami seba ženú až na hranice svojich síl alebo upadajú do hlbokej depresie, len aby sa vyhli pocitu bezmocnosti.

Ale…

Bezmocnosť tak ako ostatné nepríjemné ľudské pocity je bránou k hlbšiemu poznaniu a väčšiemu vnútornému pokoju. Čítať ďalej

Sebaľútosť a pocit bezmocnosti: o životnom nastavení

Sebaľútosť je bojiskom pre góly do vlastnej bránky; je to temné útočisko pre tie časti z nás, ktoré radšej rozpitvávajú to, čo sa nedá, než aby si trúfli skúmať, čo by sa dalo.” — Guy Finley

(Self-pity is the campsite of self-defeat; it is a dark refuge for those parts of us that would rather wallow in what cannot be than dare to explore what is possible.)

Takmer každý pocit nespokojnosti je dôsledkom toho, že sme časť niečoho vzali ako celok. Znamená to, že ak nevidíme veľký obraz, mávame tendenciu konať spôsobom, ktorý sa v konečnom dôsledku obracia proti nám. Krásny príklad je ten hlboký pocit beznádeje, keď ste si príliš neskoro (teda až po emocionálnom vytočení) uvedomili, že veci nebudú po vašom, hoci ste si tým boli takí istí… V podstate ide o to, že to len vy ste nesprávne odhadli situáciu alebo osobu a teraz, keď vidíte celý veľký obraz… aký zmysel má hnevať sa alebo ľutovať, báť sa alebo cítiť krivdu? Koľkokrát sme už ľutovali nejakú nepremyslenú aktivitu z našej strany, keď sme sa o situácii dozvedeli viac skutočností? Čítať ďalej

Aká je vaša nočná mora?

Citala som kvoli pracovnej indispozicii v ostatnej dobe vela knih, vratane mojich milovanych detektivok. Priznavam sa v plnom rozsahu k laske k ‘poklesnutemu’ zanru patriacemu do zelenej kniznice. Teraz frcim na skandinavskych, su skvele 🙂
V jednej z nich sa vrah a manipulator pyta buducich obeti na ich najvacsie nocne mory, ktorymi ich potom samozrejme uplne nekamaratsky tyra..
Nocne mory sa tykali prevazne smrti vlastnych deti, chorob, ale boli tam aj samota ci opustenie.

Spomenula som si pri tom na moje uvahy o tom, coho sa najviac bojim, respektive kde sa nachadza moja achillova pata. Celkom uzitocne uvahy, aspon v mojom pripade 🙂
U mna (okrem hard core veci, ako su choroba a smrt najblizsich) je to bezmocnost. Neschopnost akcie, obmedzenost, sputanost. Moja nocna mora je byt (aj obrazne) zviazana, nemoct konat, byt vydana napospas. Ludom, osudu, comukolvek. Čítať ďalej