Našla som sériu videí o “zázračných” vyliečeniach, teda o vyliečeniach proti všetkým lekárskym predpokladom. Sú v nemčine a mne sa nechce to spracovávať, ale pre seba urobím pár výpiskov:
vedomie
Prečo je vo svete utrpenie?
Dnešný článok je o tom, prečo je vo svete utrpenie, a poslal nám ho DamayantiGroover:
Prečo je vo svete utrpenie?
Závažná otázka ktorá spôsobuje rozdielne názory u každého. Na tento problém sa dá pozrieť z množstva rôznych úrovni pohľadov a ucelených filozofických téz. Je to problém ktorý zasahuje každú živú bytosť na zemi. Okrem štastia je tu aj utrpenie..
Prečo sa deje ? Je utrpenie nevyhnutná prirodzenosť alebo je tu ešte niečo viac ? Niečo čo sme možno prehliadli, čo nám uniklo.. ? Čítať ďalej
Mozog zbieha svoje programy bezchybne – nezávisle od toho, či sa nám páčia
Kúpila som si veľmi zaujímavú a múdru knižočku od Mircea Ighisan Georgea, ktorá sa volá Wow! a je o tom, ako zhmotňujeme realitu. Keď v nej nájdem niečo, čo stojí za to si zapamätať, tak to sem dám. Dnes začínam tým, ako náš mozog zhmotňuje pre nás realitu. Tieto mechanizmy potrebujeme poznať, ak chceme vôľou pohybovať naším kotviacim bodom a presúvať sa na želanie z reality do reality, ale aj vtedy, ak sa chceme zbaviť našich samonastolených obmedzení.
Knižka je písaná dialogicky, takže nejde o priamy preklad, hoci niektoré pasáže budú hodne doslovné…
“Všetko, čo sme, je výsledkom našich myšlienok. Duch je všetko. Čo si myslíme, tým sa stávame.“ – Budha
Obvykle vychádzame z toho, že vidíme očami, počujeme ušami, voniame nosom, chutnáme jazykom a cítime rukami. Čítať ďalej
Večná duša
Groover nám poslal tento článok (zdroj je uvedený na konci):
V hmotném vědomí je naše srdce zavřeno. Srdce je sídlem duše a duše je naše věčné já. Když uvažujete o vlastním já, tak myslíte já. Kde je tedy to já? Kdybyste měli ukázat na to já, kde to je? Na kterou část těla by jste ukázali? Říkáme moje hlava, moje oči, moje ústa, moje hruď, moje paže, moje nohy, moje ruce, moje chodidla, dokonce říkáme i moje mysl. Všechny tyto věci jsou moje. Co je tedy to já, které všechny ty věci vlastní? To je duše. To je duše, vlastní já. A duše je umístněna v srdci. Srdce je sídlem duše.
Hmotné vědomí znamená, že srdce je zavřené. Duše je tímto způsobem zavřená, obklopená nevědomostí. Spí v uzavřeném srdci. A když tam spí, tak sní. A o čem duše sní? Duše sní: já jsem toto tělo. Čítať ďalej
Myšlienky – sú naozaj vždy naše? … :-)
“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”
Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. 🙂 Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.
Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa. Čítať ďalej
Slobodná vôľa. Možnosť voľby … exist niečo také vôbec? … :-)
Slobodná vôľa. V poslednej dobe sa viac zamýšľam nad niečím takým ako je slobodná vôľa. Prečo? Môj celý život mi občas pripomína hru od Wiliama Shakespeara. Sen noci Svätojánskej. Dej tohto diela, pre priblíženie toho ako to myslím, nájdete aj tuto. 🙂 Tiež z tohoto na prvý pohľad netušíte čo, kto, kedy, ako a s kým? 😆 No a môj život je presne takýto. Keď sa tak pozriem na svoj život v čase späť, tiež si hovorím Čožeeeee??? 😯 🙂 Je to presne to isté. A aj toto malé poohliadnutie späť ma privádza k malej úvahe o Slobodnej vôli. Verte či neverte. Navyvádzala som sa toho veľa. V domnení, že ja na 100% čo 100% 1000% 🙂 Viem, o čom predsa Život je? No nie? 🙂
Ešte donedávna som žila v domení, že ja predsa Viem najlepšie, kto je pre mňa v mojom živote prínosom. A teda? Keď som toto vedela 😛 podľa toho som sa aj správala. Kto mi jednoducho nezapadol do môjho osobného šuflíčka, šup s ním vonkaj. No veď upratovať je predsa dôležité. 😆 Nemôžete žiť v bordeli, predsa! 😛 🙂 Čítať ďalej
Anjel Smrti – Strašiak? Alebo len veľmi Priama výzva k Životu? :-)

Anjel Smrti. Smrť. Čo znamená vlastne Smrť? Na túto tému som prečítala už niekoľko zaujímavých, menej zaujímavých, ” vysoko ezoterických” 😛 i menej ezoterických úvah. 🙂 Keď sa ozve umieračik jedného z nás, každý sa s ľútosťou, tak typicky povrchnou pre homo sapiens sa na chvíľu zastaví. Ale ozaj iba na chvíľočku. Väčšinou sa v bežnej komunikácii medzi nami odohráva cca takýto dialóg.
“Jaj, tak už aj tento zomrel. No ale aký mladý! No veru, mohol ešte požiť, veď tu má … ” tu nastane výpočet všetkých tých “cenných” vecí, ľudí, ktorý ho budú oplakávať. A? A ako doznie umieráčik ideme ďalej. Poviete si. No ale veď áno, čo už z tým narobíme? A koniec koncov, on je predsa aj tak už na lepšom. Je isto v nebi, medzi svojími atd. Oprašuje tam krídla anjelom, spokojne si kýve nožičkou na niektorom z obláčikov a posiela more, čo more, oceán lásky pre tých ktorý po ňom zostali. 🙂 Ale? No ale. Čo nastane zvyčajne? Aká reakcia. Každý, hoci aj po tom pohrebe sa rozbehne späť do svojho životného stereotypu. Poznáte to, deti, rodina, treba niečo uvariť, treba sa prosto včleniť späť do života.
Hm, lenže, nebola by som to ja, keby som neuvažovala troška inak. Ja sama som prišla o otecka keď som mala 15 rokov. Chýba mi dodnes. Pred piatimi rokmi mi náhle zomrel milovaný brat, presne vo veku 40 rokov. Chýba mi občas tak, že mi to berie dych. Ja sama som už bola min. zo dvakrát blízo smrti. Po prvý krát to bolo pri pôrode dcérky. Jednoducho niečo sa zmrvilo a nebyť rýchleho, veľmi rýchleho zásahu lekárského tímu, už si z toho obláčika z oceánom lásky v náručí sedím aj ja. 🙂 Po druhý krát sa mi to stalo pri autonehode spred dvoch rokov. Auto bolo na franforce, ja sama som vyšla z auta po svojích aj keď s otlčenou hlavou a pochrámanými rebrami, predsa som vyšla po svojich z auta, z ktorého ostala jedna kovová hrča. 🙂 Keď som potom o tom hovorila “priateľom” bolo mi povedané okrem iného aj toto.
“Jednoducho nedohorela Ti sviečka, a asi tu musíš spraviť niečo významné, keď si z tohto auta vyšla a ešte aj po svojich.” – Čítať ďalej
Ja jedinec a ja súčasť
Na webe som našla jedno veľmi pekné video o ľudskom mozgu. Je síce v angličtine, ale niekto si dal tú námahu a vyrobil k nemu aj slovenské, aj české titulky. Je to neuroanatomička Jill Bolte Taylor s bratom s diagnostikovanou schizofréniou a sama po mozgovaj príhode – takže veľmi poučný (a aj názorný 😛 ) príklad – najneskôr v tom okamihu, keď na scénu vytiahne ľudský mozog s hompáľajúcou sa miechou! 😆
Nič pre slabé povahy. Enjoy. 🙂 Čítať ďalej
A tak pokračujeme v stalkovaní…

V prvom rade ti chcem podakovať Aniel. Ďakujem za tvoju priamočiarosť, nekompromisnosť keď ide o tvoje vnemy a HLAVNE trpezlivosť a dôveru.
Keďže sme v nedeľu preberali u Hely stalkovanie (hlavne pomocou prvej dohody), tak sa s vami podelím o pár dohôd, ktoré som mohla rozpustiť. Už som šla napísať, že som bola nútená, ale nie, nikto ma k tomu nenúti – JA môžem na sebe pracovať. JA chcem na sebe pracovať. Aj keď je v niektorých momentoch nepríjemné priznať si, čo všetko sa vo mne odohráva a čoho som si ešte stále neni vedomá. A to si hovorím, že neustále pracujem na stopovaní myšlienok a slov a žijem poväčšinou vedome. Čítať ďalej
Sme pripravení byť Láska?

Pri úvahe, že vlastne sme všetci jedno a zároveň sme oddelení a v tejto dobe sa približujemse k momentu, keď nebudeme pociťovať oddelenie, budeme jeden celok, jedno vedomie s tým, že si zostaneme vedomí samých seba sa mi naskytla otázka, ako ďaleko sme na túto situáciu pripravení?
Zoberme si napríklad naše myšlienky a pocity. Ako sme, ako je každý z nás pripravený zdieľať svoje myšlienky? Ako sme si vedomí, že každá myšlienka vytvára realitu a materializuje sa? Čítať ďalej