Buď to, čo si

bud to co siKeď som sledovala, ako si ľudia obvykle interpretujú Tolleho a jeho prítomný okamih, uvedomila som si jedno – “teraz som v prítomnom okamihu”. Ako keby to bola nejaká zručnosť, ktorú zapneme a vypneme. Teraz sme v prítomnom okamihu – a teraz už nie.

Ale kde sme, ak nie v prítomnom okamihu? A keď pre nás všetko je “prítomný okamih”, tak potom nijaký “prítomný okamih” neexistuje. My sme náš “prítomný okamih”. Nepotrebujeme sa sústreďovať na to, aby sme v ňom “boli”. Potrebujeme sa sústrediť na to, ako sa v ňom cítime. Naším pocitom si totiž utvárame jeho kvalitu. A náš pocit je priamy výsledok toho, čo si práve myslíme.

Takže ak sa nám nepáči náš život, začnime myslieť tak, aby sa nám začal páčiť. Čítať ďalej

Nemusíš mať na všetko odpoveď

1005914_1510967652462398_1000971354_nCez fejsbúk som dnes našla túto nádhernú úvahu či minimeditáciu od Jeffa Fostera:

Stop. Čokoľvek sa v tvojom živote práve deje, zastaň. Aspoň na okamih.

Začni si nenásilne uvedomovať, čo je skutočné. Vystúp zo svojich úsudkov o živote, svojich minulých snov i snov o budúcnosti, a začni registrovať pocity, prežívanie a myšlienky, ktoré práve tu a práve teraz zažívaš. Registruj, čo je tu práve živé. Úplne sa ponor do svojho súčasného prežitku – do obrazov, zvukov a vôní – a vnímaj v nich tú fascináciu, ten neuveriteľný tanec všetkého vo vesmíre so všetkým vo vesmíre. Vidíš, chutnáš, pociťuješ, Čítať ďalej

Vychutnávanie okamihu nie je mrhanie časom!

522000_439973419449487_1249808084_nZo stránky Spiritual Awakenings a mne to dnes pripomenulo pocit, keď som vyliezla z (pomerne studenej) vody a natiahla sa na kraji bazéna:

Keď vzduch stojí a zdá sa, že aj čas sa zastavil, náš dych sa pred nami vznáša ako obláčik. Naše srdce bije pomaly, svaly sa nám uvoľnia a do tváre sa vkradne úsmev… ale vtom v mysli vyskočí myšlienka. Mali by sme byť niekde inde alebo robiť niečo iné – ako keby sme tým, že sedíme a vychutnávame si daný okamih, mrhali zbytočne časom. Časom, ktorý sme mohli naplniť niečím iným – ale čím?

Ak dovolíte svojej mysli uvažovať o tom, čo všetko treba urobiť miesto tohto vychutnávania daného okamihu, príde so siahodlhým zoznamom a súčasne aj nervozitou a nepokojom, ktorý sa spája s tým, že nič nerobíme. Od útleho detstva sme programovaní, že čas je nedostatkový tovar Čítať ďalej

Zavrznutí nie sme v situácii, ale v našich zvyklostiach

guy finley novyNezávisle od toho, ako hociktorý jeden moment vyzerá, nikdy nie ste “zavrznutí” v situácii; skôr ste len dočasní zajatcovia toho, čo sa ešte potrebujete dozvedieť o svojom vlastnom vedomí. — Guy Finley

(Regardless of appearance in any given unwanted moment, you are never “stuck” in a situation; rather, you are only a temporary captive of what you’ve yet to understand about your own consciousness.) Čítať ďalej

Ako akceptovať anjela smrti?

Do mailu mi prileteli ďalšie dva citáty Miguela Ruiza, ktoré bezprostredne nadväzujú na citáty použité v tomto článku. Tentokrát je to technika, ktorú k praktizovaniu nelipnutia Ruiz odporúča:

Jeden zo spôsobov, ako praktizovať vzdávanie sa anjelovi smrti, je niečo, čomu hovorím “prilipnúť-odlipnúť”. Možno pri takomto nazývaní pochopíte, ako sa to dá používať v každodennom živote:

Keď k vám niečo príde, prilipnite k tomu a vychutnajte si to tak intenzívne, ako len dokážete. A len čo daný moment pominie, urobte si k tomu odstup a nechajte to odísť. Čítať ďalej

Ži

Na blogu Cesta duše som pred chvíľkou našla článok, ktorý sa tak nejak hodí do mojej nálady posledných dní a celkom pasuje k týmto ostatným článkom. (A Dae dnes navyše písala o synchronicite. 😛 ) Takže si sem článok “zobem” (=kopírujem, šlohám, atď. 🙂 ):

Premárnené okamžiky

Drahý příteli,

dnes je to naposledy, kdy k Tobě promlouvám…

Jsem na zvláštním místě. Vypadá jako nebe z mých představ o věčném životě, právě to nebe, o kterém nám vyprávěli jako malým dětem. Je tady zvláštní klid. Naprosté ticho protkané závojem lehkého světla. Nikdy jsem nic krásnějšího neviděl. Nejsem zde sám. Vidím malé děti, starce, chudé i bohaté, bílé i tmavé – jsou tady všichni, bez jakéhokoli rozdílu. Cítím však smutek v místě, kde mi tlouklo srdce, když jsem ještě žil… Čítať ďalej

Myšlienky – sú naozaj vždy naše? … :-)

“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”

Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. 🙂 Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.

Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa. Čítať ďalej

Schopnosť Čakať – Otrava, alebo len prejav Úcty. Úcty k Životu?

K tejto úvahe ma priviedol včerajší zážitok v práci. Pri lietaní v sklade, v ktorom preberám tovar ( nie, ja nepreberám tovar, ja sa hrám na popolušku, preberám si hrášok od šošovičky 🙂 sem tam do toho nejaký mak, alebo aj popol v podobe poriadnej sprchy od nadriadenej 🙂 ) som šla vystriedať kolegyňu do pokladne aby sa mohla ísť najesť. K pokladni pristúpil muž, ktorý si v zrobených rukách niesol nejaké potraviny, ktorými sa potreboval rýchlo napchať, aby vládal pracovať ďalej. Keď som sa po nahodení potravín, spýtala či to je všetko, iba zakýval hlavou na znak nesúhlasu. Dívala som sa na neho a čakala. V tom si začal pýtať cigarety. Išlo mu to však ťažko,  koktal. Pocítila som k tomuto mužovi súcit a nesmiernu dávku trpezlivosti. A vtedy, v tom momente mi akosi mimovoľne, podopínali aj rady psychológa, z kurzov, ktoré som svojho času veľmi rada navštevovala. V tomto prípade som si predstavila prednášajúceho, skúseného psychológa, ako na túto tému hovorí cca toto. Čítať ďalej