Keď som sledovala, ako si ľudia obvykle interpretujú Tolleho a jeho prítomný okamih, uvedomila som si jedno – “teraz som v prítomnom okamihu”. Ako keby to bola nejaká zručnosť, ktorú zapneme a vypneme. Teraz sme v prítomnom okamihu – a teraz už nie.
Ale kde sme, ak nie v prítomnom okamihu? A keď pre nás všetko je “prítomný okamih”, tak potom nijaký “prítomný okamih” neexistuje. My sme náš “prítomný okamih”. Nepotrebujeme sa sústreďovať na to, aby sme v ňom “boli”. Potrebujeme sa sústrediť na to, ako sa v ňom cítime. Naším pocitom si totiž utvárame jeho kvalitu. A náš pocit je priamy výsledok toho, čo si práve myslíme.
Takže ak sa nám nepáči náš život, začnime myslieť tak, aby sa nám začal páčiť. Čítať ďalej







