Z časopisu Manažér 0 (1996) – krátené:
To, čo vidíme na iných, nevidíme často na sebe. Niekto okamžite vycíti intrigu na míle, iný jedného dňa prekvapene precitne, keď sa niekomu podarilo “vyšachovať” ho z dobrého miesta… Nie je to vec inteligencie, ale optiky. Vidíme vždy len tú časť sveta, ktorá súvisí s našimi vlastnosťami, postojmi a skúsenosťami. Ak sme sa doposiaľ nestretli s intrigami, u nikoho ich nepredpokladáme.
Všimli ste si slovo “nepredpokladať”? Predpokladanie (a teda aj jasnozrivosť) sa totiž zakladá na tom, že naša “optika” nám umožňuje vidieť isté veci. …. Čím citlivejšie … [vlastnosť] … vníma a čím viac ho rozčuľuje, tým pravdepodobnejšie je, že si ju neuvedomuje u seba – že ju vedome potláča.
A tak sa stáva, že často kritizujeme na iných tie prejavy, o ktorých tušíme, že ich máme aj sami, ale za nič na svete by sme si to nepripustili. Je to bežný psychologický jav a nazýva sa projekciou. Svoje strachy, pocity, predstavy premietame na ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu. Na sebe ich možno nevidíme – ale tí druhí nám nastavujú zrkadlo. Čítať ďalej →