“Ak ťa rozčuľuje, že iní ľudia nezdieľajú alebo nepodporujú to, čo považuješ za pravdu, tak potom spochybňuj svoje vnímanie pravdy, nie to ich.” — Guy Finley
(If it ever upsets you that others don’t support or won’t confirm what you believe is true, then it is your grasp of what is Real that should be questioned, not theirs.)
Tento citát mi prišiel včera newsletterom a nasmeroval ma k tomuto článku, čo sú vlastne odpovede Guya Finleyho na otázky čitateľov: Čítať ďalej
Channeling s Yovmielom z 19.8.2008:
Yovniel, mám tvoje meno správne? “nie“
A ako má byť?
YOVMIEL
Máš ma učiť? “áno“
Čo ma máš učiť?
TO CO TREBA
Čím začneme?
TVOJIM CHAPANIM ANJELOV
Počúvam. Čítať ďalej
Z časopisu Manažér 0 (1996) – krátené:
To, čo vidíme na iných, nevidíme často na sebe. Niekto okamžite vycíti intrigu na míle, iný jedného dňa prekvapene precitne, keď sa niekomu podarilo “vyšachovať” ho z dobrého miesta… Nie je to vec inteligencie, ale optiky. Vidíme vždy len tú časť sveta, ktorá súvisí s našimi vlastnosťami, postojmi a skúsenosťami. Ak sme sa doposiaľ nestretli s intrigami, u nikoho ich nepredpokladáme.
Všimli ste si slovo “nepredpokladať”? Predpokladanie (a teda aj jasnozrivosť) sa totiž zakladá na tom, že naša “optika” nám umožňuje vidieť isté veci. …. Čím citlivejšie … [vlastnosť] … vníma a čím viac ho rozčuľuje, tým pravdepodobnejšie je, že si ju neuvedomuje u seba – že ju vedome potláča.
A tak sa stáva, že často kritizujeme na iných tie prejavy, o ktorých tušíme, že ich máme aj sami, ale za nič na svete by sme si to nepripustili. Je to bežný psychologický jav a nazýva sa projekciou. Svoje strachy, pocity, predstavy premietame na ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu. Na sebe ich možno nevidíme – ale tí druhí nám nastavujú zrkadlo. Čítať ďalej
