Si osvietený

13917_436048076537433_4366079873927498092_nZasa niečo z fejsbúku – nič pre cukríčkovosladké povahy 😉 :

Občas si lidé myslí, že být duchovní, probuzený či osvícený znamená sedět v tichu, meditovat, usmívat se, říkat, jak je vše krásné a plné lásky a s každým být v míru.

Bohužel je to jeden z největších omylů a překážek na této cestě. Potlačování “negativních” emocí vede k nerovnováze v naší mysli a následně životních událostech, které se nás snaží přinutit udělat si osobní hranice, zakřičet, vyplakat a dostat ze sebe potlačené emoce.

Čítať ďalej

Osvietenie

10464159_10203713687939160_9178738526415705328_n

“Nemysli si, že ťa osvietenie urobí mimoriadnym človekom… Neurobí. Ak sa hocijakým spôsobom cítiš nejako mimoriadne, potom sa osvietenie ešte nedostavilo. Stretol som mnoho ľudí, ktorí si o sebe myslia, že sú osvietení a vzostúpení len preto, že zažili nejaký silný spirituálny zážitok. Budú svoje osvietenie nosiť na klope ako nejaké čestné vyznamenanie. Sedia s priateľmi, popíjajú v kaviarni kávičku a rozprávajú o tom, nakoľko vzostúpení sú. S osvietením je jeden problém – keď je autentické, nenájde sa toho, kto by sa k nemu hlásil. Osvietenie je veľmi obyčajné; nie je to nič mimoriadne. Miesto toho, aby z teba urobilo vynikajúcejšieho človeka, urobí z teba menej vynikajúceho človeka. Zasadí ťa priamo do stredu nádhernej pokory a nevinnosti. Ostatní ľudia ťa môžu alebo nemusia nazývať osvieteným – ale keď si osvietený, celá tá dráma okolo osvietenia a osvietených ľudí sa zrazu zmení na obrovský vtip. Ja používam slovo “osvietenie” sústavne – nie na to, aby som vás nasmeroval k nemu, ale aby som vás nasmeroval až zaň. Nenechajte sa pripútať k osvieteniu.” — Adyashanti

Mýty o osvietení: Osvietenie je vytrženie non-stop

1977303_690752424317960_1795225384_nDnes ďalší z osvecujúcich mýtov. Tentokrát…

Mýtus: Budem vedieť, že som osvietený, pretože budem mať pocit stáleho spirituálneho vytrženia.

Hoci spirituálne vytrženie alebo šťastie je rozhodne úžasný zážitok, aby sme ho mohli zažiť, musí mu niečo iné predchádzať a po ňom musí niečo iné prísť – inak by sme ho s naším ľudským vnímaním po chvíľke prestali cítiť. A to je aj kameň úrazu. Kým “nie sme” osvietení, zažívame stavy spirituálneho vytrženia nadšene a intenzívne. Hovoríme o nich, Bahníme si v nich. Čím častejšie ich zažívame (=čím bližšie osvietenosti sa dostávame), tým “normálnejšie” sa nám zdajú. A až ich budeme zažívať non-stop… stanú sa našou bežnou realitou a prestaneme ich vnímať ako spirituálne vytrženie. 🙂 Čítať ďalej

Mýty o osvietení: Problémy sa stratia

397513_281456042020841_412214015_nI pokračujeme osvecovacími mýtmi 😛 :

Dnes mýtus: Len čo budem osvietený, zmiznú problémy z môjho života.

Keď je človek “osvietený”, neznamená to, že sa mu dejú len samé príjemné a nádherné veci, ale skôr že on prestal chlievikovať veci na “pozitívne” či “negatívne”, pretože život začína prijímať tak, ako sa odvíja – ako kauzalitu, ako prepojenie rôznych príčin s rôznymi následkami, teda nie ako “príkorie”. Vnímate život presne taký, aký sa momentálne odvíja. Uvedomujete si, že nekontrolujete život, pretože zvrchovanú kontrolu má život a vy nie ste od života oddelení. (Aj keď sa cítime oddelení, to nás oddelenými ešte nerobí. Vlna sa môže cítiť oddelená od oceána podľa vlastného uváženia – ale to ju oddelenou ešte nerobí…) A takto sa učíte plne a bezvýhradne dôverovať životu. Naučíte sa “plynúť s tokom” Čítať ďalej

Mýty o osvietení: zbav sa ega

Pokračujem mýtmi o osvietení, pretože je to také krásne 😀 … Dnes ďalší:

Mýtus: Osvietenie značí, že budem bez ega. (Bulšit-bulšit-bulšitík! 🙂 Tu som na seba celkom ego+isticky hrdá, pretože som na to prišla sama a NAVZDORY všetkému tomu obvyklému ezo-blábolu… a kritike od “osvietených” ľudí 😉 )anoano

Ego je potrebné pre prežitie fyzického tela, pretože práve ono nám oznamuje, kedy sa nachádzame v nebezpečenstve a potrebujeme utekať alebo sa brániť. Jeho problém je, že hoci v bežnej realite sme zriedkavo v ohrození života, ego ku každému psychologickému rušeniu pristupuje, ako keby šlo o život. Nepozná nič iné – len útek alebo útok. Keď nám niekto v aute urobí myšičku alebo nás urazí, ego sa okamžite cíti ohrozené. Čítať ďalej

Mýty o osvietení: zbav sa myšlienok

1621988_366254050182837_1831223782_nPred chvíľkou som sa cez fejsbúk dohrabala k článku o piatich mýtoch o osvietení. Najprv som myslela, že sú to skutočne mýty a het! s nimi, ale pri prvom autor povedal, že ide o mýtus, a potom vysvetlil, prečo je ten mýtus pravdivý. Tak som šla na druhý:

Mýtus: Budem osvietený, len čo sa naučím nemyslieť.

Toto je bežné nedorozumenie. V skutočnosti nemusíte prestať myslieť či zastaviť svoje myšlienky, aby ste sa prebudili; postačí, keď sa s nimi prestanete identifikovať. Ale nie je to jednoduché, pretože sme boli naučení celý život sa s tými myšlienkami identifikovať. Podstatné je začať ich pozorovať; tíško ich sledovať. Aby ste dostali istý priestor medzi seba a myšlienku, uvedomte si, že ste tu boli pred ňou, ste tu počas nej a keď prejde, tiež tu ešte budete – takže myšlienka nemôže byť vy. Vlastne ste tu, aj keď máte v hlave úplne prázdno. Čítať ďalej

Osvietenie

Snakebite mi požičala na prečítanie knihu, ktorá sa jej pozdávala ako niečo, čo ma osloví… Nemýlila sa. Je to Jeffrey Chappell: Odpovědi z ticha. A ako som začala čítať Úvod, rozhodla som sa, že sa úvod dostane aj sem… ale nie v češtine, to už je desaťročia, čo som robila skúšky z češtiny, takže ja si to “prerozprávam”, ako mi zobák narástol (a kurzívou sú moje osobné nejapnosti 😉 ):

Osvietenie je presun identity od toho, čo je viazané časom a priestorom, k tomu, čo je večné. (Bingo! 😀 ) Je to naplnenie rastu vedomia. A nie je to niečo, čo sa deje len legendárnym historickým postavám. Vaše osvietenie je nevyhnutné a môže k nemu prísť už počas tohto života. Všetci sme na ceste k osvieteniu a všetko, čo sa v našom živote stane, je súčasťou tejto cesty. Jediný rozdiel je v tom, že niektorí si to uvedomujú a iní nie. Čítať ďalej

Praktické osvietenie: život v svete bežných ľudí

Na blogu Sacred Space in Time som našla článok, ktorý ma zaujal, pretože síce je taký nejaký… ehm… hinduisticko-budhistický (a ani k jednému smeru nemám celkom bezproblémový prístup), ale spomínajú sa tam aj toltékovia a to už je parketka pre pragmatika ako ja :-P… Aby to však nebolo najjednoduchšie na celom svete, navyše som aj lenivý pragmatik a tak budem krátiť a hovoriť svojimi slovami (aspoň niekde):

Autor pripomína, že kenshō je zastávka na ceste, nie konečný bod určenia. Osvietenie (kensho) má rôzne podoby – od definitívneho osvietenia mudrcov typu  Siddhartha Guatama po osvietenie nejakých 84.000 ľudí počas jedného dňa, ako to rozpráva budhistický príbeh.

Dnes po svete chodí mnoho osvietených jedincov ako Eckhart Tolle, Mooji, Adyashanti a iní. Zažitie stavu jednoty a spojenia so všetkým a zažitie bezvýhradnej lásky odhaľujú iluzórnu podstatu hmotnej reality ako povrchovej vrstvy tohto všetkého. Čítať ďalej

Naše energetické telo: štyri súčasti ovplyvňujú vnímanie

Tentokrát si idem zapísať poznámky k anatómii našej energie podľa Kennetha Smitha so zapracovaním toltéckeho učenia:

Energetické telo ako útvar má štyri aspekty: tvar (Castaneda a Smith to nazývajú uniformity, teda jednotnosť), kohéziu, teda súdržnosť (u Castanedu a Smitha cohesion), ktorá opisuje, nakoľko sú súdržné všakovaké energie v rámci energetického tela, kotviaci bod (u Castanedu assemblage point a u Smitha focal point), ktorý hovorí, o aký typ kohézie sa jedná, a jadro (u Smitha core), vnútornú oblasť, ktorú Smith popisuje ako “chlad v strede plameňa, naše spojenie s večnosťou (Castaneda a Smith infinity)”. Čítať ďalej

O bdelosti

V tomto článku by som sa rada podelila o dojmy z mojej ďalšej obľúbenej knihy. Erich Fromm je jeden z mojich najobľúbenejších autorov. Obzvlášť mám rada jeho knihu “Umění být”, ktorú som prvýkrát čítala pred viac ako pätnástimi rokmi. Nedávno som po dobre známej knihe siahla, bolo to, akoby som navštívila po dlhej dobe starého, dobrého priateľa. Náhodne som ju otvorila na strane, kde začína kapitola o bdelosti.

Pri čítaní som si uvedomila, aká nespoľahlivá je moja pamäť. Vrátila som sa v mysli do obdobia pred približne tromi rokmi, keď mi jeden  priateľ opakoval, aké je pre mňa dôležité byť bdelá, aké dôležité je, aby sme sa všetci ako jednotlivci i ľudstvo naučili byť bdelí. Bdelosť mi vo viac ako pol roka trvajúcich rozhovoroch popisoval ako “žitie tu a teraz”. Nerozumela som mu a keď som mu nakoniec porozumela, tak som tak žiť nedokázala. Avšak, ako je pre mňa typické, poňala som nový model ako experiment a po niekoľkých týždňoch sa moje pocity a myšlienky začali sústrediť skutočne viac na prítomnosť. Čítať ďalej